PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Félix
  • Tradície

    Zvyky a tvorba našich predkov

    Podoby tradičného textilu ožívajú na Orave

    Podoby tradičného textilu ožívajú na Orave

    Oravské kultúre stredisko v Dolnom Kubíne, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského kraja, zorganizovalo v dňoch 18. a 19. apríla sériu tvorivých dielní zameraných na výrobu modrotlače. Stretli sa s pozitívnou odozvou a vysokým záujmom. Tvorivé stretnutia lektoroval mladý výtvarník Matej Rabada, účastníci sa na nich zoznámili nielen s históriou, ale i technológiou tradičného spôsobu farbenia látok. Uskutočnili sa v priestoroch Základnej umeleckej školy I. […]

    Betlehemstvo.

    Betlehemstvo.

    Tento zvyk sa najviac uchováva na Podpoľaní, Malohonte a Horehroní. Detva, Korytarky, Hriňová, Detvianska Huta, Šoltýska, Kokava nad Rimavicou, Čierny Balog,Brezno, Lom nad Rimavicou, Drábsko. Betlehemské obchôdzky, alebo inak nazývané betlehské hry sú veľmi preferované v katolíckom prostredí a najmä v katolíckych obciach. Posolstvom tohto zvyku je zvestovanie narodenia Ježiša Krisra. Pastieri zvestujú, že sa […]

    MIKULÁŠ.

    MIKULÁŠ.

    Sviatok svätého Mikuláša – 6. decembra sa už odpradávna spájal s vierou v bohatstvo. Obchodníci v ten deň radi uzatvárali zložité obchody. Niekde sa považoval za patróna šťastného manželstva, modlievali sa k nemu slobodné dievčatá, túžiace po ženíchovi. Podľa inej legendy oživil zavraždené deti, odtiaľ pochádza ľudová viera, že nosí deti a pomáha rodičkám v […]

    Na Barboru.

    Na Barboru.

    Svätá Barbora sa narodila v 3. storočí v rodine bohatého kupca, odmietla vzdať sa kresťanstva, bola umučená a nakoniec zomrela. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. V predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch „barborky“. Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou […]

    Dedinské páračky 2015

    Dedinské páračky 2015

    V kultúrno-spoločenskej miestnosti obecného úradu v Nedožeroch-Brezanoch bolo v sobotu 28. 11. 2015 rušno. Mladé matičiarky z miestneho odboru Matice slovenskej pripravili podujatie Dedinské páračky. Vítaní boli všetci – nadšenci folklóru, milovníci tradícií a zvykov, zvedaví pozorovatelia, deti, mládež či seniori. Návštevníci prišli z dediny, z blízkeho, ale aj ďalekého okolia. K životu patrí i smrť a k smrti slzy. Návštevníci Dedinských páračiek v Nedožeroch-Brezanoch si pri […]

    Maľovaný kraj

    Maľovaný kraj

    Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja na začiatku nového školského roka vydala nezvyčajný folklórny pracovný zošit.  Na 40-tich stranách prezentuje tradičnú hudobnú kultúru, tradičný odev, architektúru, históriu a ďalšie kultúrne fenomény vybratých obcí žilinského kraja. Zošit je odpoveďou zostavovateľov na postupné vytrácanie sa tradičných kultúrnych symbolov, ich nositeľov a prejavov zo […]

    Zemplínska oblievačka vo Veľkom Ruskove

    Zemplínska oblievačka vo Veľkom Ruskove

    “FS Komanička začala s takýmto zvykom pred rokom. Rozhodli sme sa trochu tradičnejšie pooblievať dievčatá, aby boli zdravé. Musíme povedať, že u nás sa nešibe, na dievčatá sme prichystaní vyslovene len s vodou. Starší členovia sa nám snažia nanútiť iba menšie množstvo vody, no my sa stále vieme zariadiť tak, aby jej bolo čo najviac, […]

    VEĽKONOČNÝ PONDELOK.

    VEĽKONOČNÝ PONDELOK.

    Je to posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou). Na juhozápadnom […]

    VEĽKONOČNÁ NEDEĽA.

    VEĽKONOČNÁ NEDEĽA.

    Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najvúčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu. Je to deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých […]

    BIELA SOBOTA.

    BIELA SOBOTA.

    Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň […]

    VEĽKÝ PIATOK.

    VEĽKÝ PIATOK.

    V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa […]

    ZELENÝ ŠTVRTOK.

    ZELENÝ ŠTVRTOK.

    Zelený štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou a je súčasťou Svätého týždňa. V tento deň pripomína sa Posledná večera, ktorú slávil Ježiš spolu so svojimi učeníkmi. Názov „zelený“ je odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša v osudovej Getsemanskej záhrade. Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov […]

    KVETNÁ NEDEĽA.

    KVETNÁ NEDEĽA.

    S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky  a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Chlapci a dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu s mašľami ozdobenou vetvičkou zelenej vŕby a gazdinej zavinšujú verš:   „Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby tráva […]

    Škaredá streda, začínajú rybacie hody

    Škaredá streda, začínajú rybacie hody

    Ľudová múdrosť hovorí,  že keď je dlhý fašiang, vydávajú sa len pekné dievčatá a keď sú fašiangy naopak, krátke, vtedy sa vydajú všetky, aj tie škaredé, pretože mládenci nemajú veľa času preberať a berú dievčatá skraja. Fašengi še kraca, už še nenavraca, stare dzivki laju, že še neodaju.  Kratke fašengi i pre šumne dzivki, dluhe […]

    Vianoce na Zamagurí

    Vianoce na Zamagurí

    Prišiel posledný mesiac v roku, kedy všetko zaváňa vianočnou atmosférou. Ľudia sa pripravujú na tieto najkrajšie sviatku už nejaký ten čas dopredu. Mamičky pripravujú koláče, ockovia varia kapustnicu a naprávajú zauzlené sviečky na stromček, deti okolo nich s radosťou pobehujú a snažia sa so všetkým pomáhať. Ako však trávili tieto sviatky naši predkovia? Aké tradičné jedlá pripravovali na […]

    Vianoce na Horehroní

    Vianoce na Horehroní

    Pre lepšie vyjadrenie atmosféry Sviatkou, lebo tak sa na Horehroní hovorí Vianociam, vám poviem ako sa to celé zbehlo ku koncu roku v každej poriadnej sedliackej rodine.                Začnem svätým  Martinom, ktorý pravidelne „prichádzal na bielom koni“. Vtedy už bolo z polí a lúk všetko v stodolách a sýpkach. Aj drevo na „opaľ“ bolo na […]

    Vianoce na Zemplíne

    Vianoce na Zemplíne

    Predvianočné zvyklosti a tradície v regióne Zemplína sú aj v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou života mnohých ľudí. Aj keď sa viaceré zvyky a rituály dodržiavajú v obmedzenej miere a prevažne obyvateľstvom na vidieku, naďalej sa odovzdávajú ďalším generáciám. Na zachovaní zvykov našich predkov sa významným spôsobom podieľajú aj rôzne folklórne skupiny či súbory. „Tradície v […]

    Vianoce v Klenovci

    Vianoce v Klenovci

    Ako prežívali Štedrý deň Klenovčania v minulosti. Počas svojich výskumov v našej obci, som vďaka našim občanom získala vzácne informácie ako prežívali naši predkovia vianočné sviatky a keďže sa už mnohé vytratilo zo života súčasných rodín chcem sa s nimi podeliť a spolu s vami zaspomínať na čaro Vianoc našich predkov. Na Štedrý deň skoro ráno chodili vinšovať muži, väčšinou susedovci […]

    Mikuláš, či mi muža požehnáš?

    Mikuláš, či mi muža požehnáš?

    Okolo Mikulášovej osoby sa zachovalo najviac zvykov súvisiacich s jeho obdarovaním všetkých detí. No naši pradedovia neoslavovali Mikuláša tak, ako to poznáme teraz. K najstarším zmienkam patrí obyčaj z Kysúc, kde na Mikuláša mládenci chodievali s handrovou figurínou ľudskej podoby – Dietkom, s ktorou zabávali ľudí po dedine. Archaický pôvod má aj zvyk obchôdzky troch […]

    Advent, predzvesť príchodu Vianoc

    Advent, predzvesť príchodu Vianoc

    Dnešnou nedeľou (2.12.2012) začína advetné obdobie.  Adventné obdobie začína vždy prvou nedeľou medzi 27. novembrom a 3 decembrom a končí po západe slnka na Štedrý večer. Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461), ale voju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 Urban V. […]