PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Cecília
  • Veľká noc

    Zemplínska oblievačka vo Veľkom Ruskove

    Zemplínska oblievačka vo Veľkom Ruskove

    “FS Komanička začala s takýmto zvykom pred rokom. Rozhodli sme sa trochu tradičnejšie pooblievať dievčatá, aby boli zdravé. Musíme povedať, že u nás sa nešibe, na dievčatá sme prichystaní vyslovene len s vodou. Starší členovia sa nám snažia nanútiť iba menšie množstvo vody, no my sa stále vieme zariadiť tak, aby jej bolo čo najviac, […]

    VEĽKONOČNÝ PONDELOK.

    VEĽKONOČNÝ PONDELOK.

    Je to posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou). Na juhozápadnom […]

    VEĽKONOČNÁ NEDEĽA.

    VEĽKONOČNÁ NEDEĽA.

    Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najvúčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu. Je to deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých […]

    BIELA SOBOTA.

    BIELA SOBOTA.

    Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň […]

    VEĽKÝ PIATOK.

    VEĽKÝ PIATOK.

    V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa […]

    ZELENÝ ŠTVRTOK.

    ZELENÝ ŠTVRTOK.

    Zelený štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou a je súčasťou Svätého týždňa. V tento deň pripomína sa Posledná večera, ktorú slávil Ježiš spolu so svojimi učeníkmi. Názov „zelený“ je odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša v osudovej Getsemanskej záhrade. Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov […]

    KVETNÁ NEDEĽA.

    KVETNÁ NEDEĽA.

    S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky  a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Chlapci a dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu s mašľami ozdobenou vetvičkou zelenej vŕby a gazdinej zavinšujú verš:   „Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby tráva […]

    Škaredá streda, začínajú rybacie hody

    Škaredá streda, začínajú rybacie hody

    Ľudová múdrosť hovorí,  že keď je dlhý fašiang, vydávajú sa len pekné dievčatá a keď sú fašiangy naopak, krátke, vtedy sa vydajú všetky, aj tie škaredé, pretože mládenci nemajú veľa času preberať a berú dievčatá skraja. Fašengi še kraca, už še nenavraca, stare dzivki laju, že še neodaju.  Kratke fašengi i pre šumne dzivki, dluhe […]

    Veľkonočné vinšovačky

    Veľkonočné vinšovačky

    Už sa blíži, už sa blíži Veľkonočný pondelok, už sa vajcia obliekajú do farebných košieľok. Ej, krúťte sa, kolovrátky, ej krúťte sa, praslice! Už sa vajcia obliekajú, by z nich boli kraslice. ¤¤¤ Šiby, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča. Ešte k tomu groš, aby bolo dosť. ¤¤¤ Šibi, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča. Kázal kadlec […]

    Jar je už za rohom!

    Jar je už za rohom!

    Príchod jari Vítanie jari je starý slovanský zvyk. Je to rituál, ktorý oslavuje jarnú rovnodennosť,  koniec zimy a príchod jari. Bez ohľadu na podnebné podmienky ľudia svojou túžbou skoncovať s chladným a privolaním teplého počasia, verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť ak sa tieto sily uctia.  Deň jarnej rovnodennosti  je vtedy, keď […]