PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Elvíra
  • Tradície

    Zvyky a tvorba našich predkov

    Na svätého Martina

    Na svätého Martina

    Jedným s pranostikových kráľov novembra je Martin.  S Martinom súvisí  množstvo pranostík, no najpopulárnejšie sú tie „konské“. Medzi najznámejšie pranostiky bez pochyby patria tie, že Martinove meniny súvisia s ochladením – s obdobím Martinskej zimy je hádam najznámejšie tá ktorá hovorí o tom, že Martin prichádza na bielom koni. U nás býva tento termín pomerne spoľahlivo časom prvého sneženia. No nie […]

    Dušičky

    Dušičky

    Predstavy a praktiky , ktoré súvisia so smrťou  a pochovávaním  mŕtvych, patria všade na svete k tým, ktoré sa menia najťažšie a najpomalšie. Preto sa v ich prípade môžeme stretnúť so starobylými zvykmi, ktoré pretrvali počas dlhých stáročí takmer bezo zmeny.   V Slovenskej histórii nájdeme rozprávania o motívoch „ofery“, teda vkladania mince alebo peniaza do rúk nebožtíka. Tento zvyk je rozšírený […]

    Svätojánske ohne – význam a tradíca.

    Svätojánske ohne  –  význam a tradíca.

    Deň svätého Jána pripadá na 24 jún. História pozná viacero svätcov tohto mena a tradície a zvyky s nimi spojené, najmä v súvislosti so slnovratom a vítaním leta sú rozšírené doteraz. Svätý Ján Krstiteľ je posledným zo starozákonných prorokov, ktorí ohlasovali príchod Spasiteľa. Je predchodcom Ježiša Krista. Všetko, čo o ňom vieme, je napísané v Biblii. Jeho […]

    Máj, máj, máj zelený

    Máj, máj, máj zelený

    Máj, máj, máj zelený pod oblôčkom sadený V máji – vie to mladá cháska – v celom svete kvitne láska. Už čoskoro nám nastane máj. Tento mesiac patrí všetkým zaľúbeným. Májové slávnosti sú plné tradičných zvykov. Máj, obdobie lásky a zrodu nového života. V priebehu tohto mesiaca sa v ľudovom zvykosloví stretávame s úkonmi a […]

    Veľkonočné vinšovačky

    Veľkonočné vinšovačky

    Už sa blíži, už sa blíži Veľkonočný pondelok, už sa vajcia obliekajú do farebných košieľok. Ej, krúťte sa, kolovrátky, ej krúťte sa, praslice! Už sa vajcia obliekajú, by z nich boli kraslice. ¤¤¤ Šiby, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča. Ešte k tomu groš, aby bolo dosť. ¤¤¤ Šibi, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča. Kázal kadlec […]

    Jar je už za rohom!

    Jar je už za rohom!

    Príchod jari Vítanie jari je starý slovanský zvyk. Je to rituál, ktorý oslavuje jarnú rovnodennosť,  koniec zimy a príchod jari. Bez ohľadu na podnebné podmienky ľudia svojou túžbou skoncovať s chladným a privolaním teplého počasia, verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť ak sa tieto sily uctia.  Deň jarnej rovnodennosti  je vtedy, keď […]

    Fašiangy ešte nekončia!

    Fašiangy ešte nekončia!

    Fašiangy … alebo Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde  Je to obdobie, ktoré sa začína od Troch kráľov po Popolcovú stredu, a predstavuje rôzne oslavy života, zabíjačiek ( zakáľačiek ), svadieb, plesov, ľudových zábav a fašiangových sprievodov v maskách. Fašiangy patria k veselému prechodu medzi zimou a jarou, a samozrejme aj pred 40 dňovým pôstom. Pôvodne je to pohanská slávnosť, […]

    Svätá Dorota

    Svätá Dorota

    „Nevesta Kristova, dones mi nejaké ovocie a ruže zo záhrady tvojho ženícha!“ posmešne pokrikoval Teofil na Dorotu, ktorú viedli na popravisko a ona mu to prisľúbila. Zatiaľ, čo sa modlila, zrazu sa zjavil anjel s košom, boli v ňom tri jablká a tri ruže, ktoré dal Teofilovi a povedal mu, že by ho rád stretol […]

    Na svätého Blažeja

    Na svätého Blažeja

    Raz istá vdova s plačom priniesla k Blažejovi svoje dieťa, ktorému zostala trčať v hrdle rybia kosť a prosila ho, aby svojou modlitbou vyprosil od Boha uzdravenie dieťaťa. Blažej sa začal vrúcne modliť k Bohu, prežehnal dieťa sv. krížom a chlapec sa uzdravil…. Sv. Blažej jeden zo 14. svätcov – pomocníkov v núdzi. Je mu […]

    Fašiangy.

    Fašiangy.

    Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožušok zima mu bude… Fašiangy patria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari a sú najveselšími zvykmi počas roka. Obdobie fašiangov je časovo vymedzené odo dňa Troch kráľov po začiatok cirkevného pôstu (Veľkého pôstu) a to po Popolcovú stredu (nazývanú tiež Krivá alebo Škaredá streda). Popolcovou stredou […]

    Vtedy na východe Vianoce

    Vtedy na východe Vianoce

    Predvianočné obdobie advent ,trvalo 4 týždne a nieslo sa v znamení príprav. Až do 2 Vatikánskeho koncilu bol Štedrý deň viľija dňom prísneho pôstu. Jedávali sa bezmäsité jedlá,oblátky s medom,kapustnica so sušenými hubami,bobaľky (opekance) s makom alebo tvarohom,tenké koláče (trešeňiki),ryža s mliekom a sušené slivky a začiatkom 20 storočia sa dostáva na vianočný stôl ryba […]

    Lucia na Orave

    Lucia na Orave

    Na sv. Luciu 13. december. Od Lucie do Vianoc si dievčatá písali lístočky. Vzalo sa toľko papierikov, koľko je dní. Na každý lístok sa napísalo meno chlapca, smrť, stará dievka, svadba, krstiny. Papieriky sa poskladali a potom sa každý deň jeden vzal a spálil, nesmelo sa naň pozrieť.Lístok s menom,  ktoré zostalo na posledný deň, bolo […]

    Priadky na Orave

    Priadky na Orave

    Dievky sa zišli u rodiny s veľkou izbou. Doniesli si kúdele s navinutou priadzou,každá dievka doniesla jedno polienko, aby mali v izbe teplo po celý večer.Popri pradení si veselo spievali a načúvali, či nepočuť mládencov. Tí prišli neskôr so spevom a muzikou. Gazdinej sa museli spýtať, či si môžu aj zatancovať. Gazdiná vždy súhlasila, no nezabudla […]

    ŠTEDROVEČERNÉ STOLOVANIE NA STREDNEJ ORAVE V OKOLÍ NIŽNEJ

    ŠTEDROVEČERNÉ STOLOVANIE  NA STREDNEJ ORAVE V OKOLÍ NIŽNEJ

    Bielym obrusom prikrytý stôl vábil bohatstvom maškŕt. Na stole nesmeli chýbať chlieb a koláč, tieto mali do domu doniesť požehnanie. V neskorších dobách kapustnica bez mäsa s údenou rybou, ryba pečená na masle, ako znak kresťanstva. Omastená ovsenná kaša s medom alebo cukrom. Jablká a cesnak prinášali zdravie. Med dobrotu. Hrach, jačmeň, zrno, aby bola […]

    Vtedy na východe-výživa ľudu.

    Vtedy na východe-výživa ľudu.

    Strava ľudí na východe v minulosti bola jednoduchá,ale kaloricky výdatná. Upravovala sa z múky,fazuľe,kapusty,kukurice,z mlieka a mliečnych domácich výrobkov,masla,tvarohu a doplňovala sa ovocím zo záhrad. Iba na nedele a sviatky si ľudia kupovali hovädzie mäso. Slaninu,údené mäso,a masť -ŠMALEC mali takmer po celý rok zo zimných zakáľačiek. Niekde sa tradovalo aj každodenné spoločné stravovanie,t.j.jedenie celej […]

    Vtedy na východe-SVADBA.

    Vtedy na východe-SVADBA.

    Sobáš podliehal obyčajovým právam podľa štátnych predpisov,ktoré donedávna niesli zodpovednosť za ekonomické zaistenie manželov. Z toho vyplynuli niektoré zvykové javy,ktoré mali zabezpečiť nielen vzájomnú harmóniu muža a ženy,ale aj ich hospodárske zabezpečenie. Toto hospodárske zázemie sa zisťovalo na VOHĽEDOCH rodičmi mládenca u rodičov budúcej nevesty a PRIPOVEDAMI zo strany rodičov dievčaťa v rodine budúceho zaťa. […]