PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Daniel
  • FS Borievka – Svetlom napísané

    Znie to ako rébus?  Je to jednoduchá pre fotoamatérov jednoznačná odpoveď. Fotografia. Dnes tento pojem poznajú už len špecialisti fotografi, alebo starší ľudia, ktorí boli odchovaní na fotografiu, pamiatku na niečo pekné, fotografovali sa  hory, jazerá,  moria, udalosti, krásne momenty a ľudia.  Ešte čiernobiele fotografie nám pripomínajú nezmazateľnú históriu, nedopovedané  príbehy, fotky dedov a babičiek v nás vyvolávajú úsmevy, nostalgiu a spomienky. Svetlom napísané na fotografický papier a potom zložito vyvolávané fotky máme v albumoch, krabiciach, ale i zarámované, vyvesené na čestných miestach. My sme množstvo starých fotiek mali možnosť zhliadnuť aj v profilovom programe folklórneho súboru Borievka z Košíc.

    1. Časť: Od čias „Ferenc Jožka“ . Na projekcii sa folklórny pár, držiac pohybuje po košickej Hlavnej ulici z farby až do čiernobieleho obrazu. Presne ten istý pár sa zjavuje na javisku obkolesený zrkadlami. Vytvára sa ilúzia viacerých postáv z iných uhlov pohľadu. V tom sa javisko zapĺňa ostatnými tanečníkmi a predvádzajú čardáš z Bidoviec. Pomocou zrkadiel sa to na javisku hemží tancujúcimi pármi, vidíme ich odpredu, z boku, odzadu, mihot postáv, podporený podmanivou muzikou a spevmi, vytvára dojem plnosti, ihravosti, radosti. Na úvod som pravdupovediac nečakal takúto silu tanečného prejavu. Spev sa mieša maďarský a aj slovenský. Toto abovské územie bolo zmiešané, hovorilo sa aj nárečím, ale aj maďarsky, preto tu vznikli piesne spievané i tak i tak. Ba aj kroje sa viac približovali k tým maďarský, lebo obchodovalo sa viac na juh ako na sever. Potlesk po riadnej dávke tanca a hudby a spevu. Na  projekcii vidíme svetlom napísanú historickú fotografiu ženičky z Kojšova. Pred zrkadlami sa objavujú nežné osôbky, oblečené v kroji z Kojšova. Úžasný spev  speváčok,  jemný, dôstojný, avšak taký emotívny, ktorý sa vtiera pod kožu, dvíha chlpy, zaplavuje  myseľ a vnemy lávou prúdiacich tónov, muzika dôstojne podporuje tento čarokrásny spev, v zrkadlách sa objavujú ženy, zo všetkých uhlov, vyzerajúce presne tak ako že na dobovej fotke. Nechápem, ako mohlo toľko krásy vzniknúť v takej podhorskej dedinke, ako je Kojšov, kde ľudia žili naozaj ťažko, všetko si vydreli svojimi rukami, neklesli na duchu a ešte popri tvrdej práci vymysleli toľko nežnej krásy. Po speve sa prenášame o kúsok ďalej do Margecian. Tanečné číslo Kruta a Koľeso, je  nežným a kultovým zakončením tohto bloku  predstavenia  Svetlom napísané.
    2. Časť: „Návrat domov“ svetlom píše, že návraty sú ťažké, dramatické, plné prekvapení, neočakávané, kruté i veselé. Popri speve pána Gregu z Bystrian zo záznamu a s projekciou, prichádza domov „Amerikán“, ktorý pred rokmi odišiel za prácou. Prichádza medzi svojich, kamarátov , blízkych. Hľadá svoju frajerku, ktorá však už nie je jeho. Vzniká konflikt. Vyriešený je v krčme na dedinskej tancovačke. Veľmi pekný moment. Krčma je od zabávajúcich dedinčanov oddelená zrkadlami, naskytá sa divákovi sledovať dve akcie súčasne, pritom sa navzájom nerušia. Prebiehajú počas tejto časti tance z Raslavíc, Ceperka, mazurka, čardáš. Opäť udivujúce speváčky zaspievali úchvatné spevácke kolo vyplnilo túto plnú vzruchu, sklamania, radosti, napätia, jednoducho všetkého čo prináša život vo svojich najčistejších podobách.
    3. Časť: 2076, prečo taký názov. Epizóda, ktorá trvala presne toľko dní, dní utrpenia, plaču sĺz,  dní očakávania kopertky, očakávania návratu, očakávania medzi životom a smrťou. Jedno či na fronte, alebo doma. Aj počas tohto historicky najčiernejšieho obdobia , vznikali medzi ľuďmi piesne a balady o láske, o strachu, ale aj následkov tohto nezmyselného zabíjania. Motívy verbovačiek, spevov a verbunkov sa striedajú s tancami zo Šemetkoviec, už v krojovej úprave z tohto časového obdobia, keď muži začali nosiť biele košele, saká a rajtky. Tance vyžarovali radosťou a náladou, ako keby vojna nebola, len v podvedomí ľudí zaznievajú smutné momenty tejto nezmyselnosti. Nezvyčajné bolo prepojenie mobilizačnej výpovede Jána Goliša, obrazového spravodajstva o priebehu druhej svetovej vojny, vystrašenosti dedinčanov, krutosti tejto krvavej udalosti.  Nevdojak mi prišiel na um epitaf z košického pamätníka padlým hrdinom, ktorý je pre mňa nezabudnuteľný, ktorý vystihuje všetko čo a ako sme po vojne začali žiť, tvoriť, zveľaďovať, aby sa naše nastupujúce generácie mali lepši a aby krutosti vojny poznali len z papiera svetlom napísaným.

    „Vzdaj úctu každý, kto ideš okolo tých, ktorí umreli, aby si ty žil.“

    1. Časť: úvodná pesnička sa silne spája s mojím detstvom, lebo pesnička „ Viľecel Gagarin“ sa hrala spievala asi všade, v rozhlase, vyšla na platniach, asi ju kdesi máme ešte doma, navodila strhujúcu až trpkú atmosféru vojny, do odľahčenej formy, keď si tanečníci urobili takzvanú fotku „svojku“, ktorá sa okamžite zjavila na projekcii, presne i takto to teraz prebieha svetlom napísané, ale vo forme technickej revolúcie, farebnosti, pozitívneho videnia sveta, momentov, radosti zo života, ktorý niekedy je až príliš ovplyvnený technikou. Formou tanečnej školy sa na javisku predvádzajú školiaci tanečníci Peter Vajda spolu s Mariannou Svoreňovou, podľa nich v haravare tancujú ostatní tanečníci, ktorí, tak prejavujú radosť nielen z folklóru, ale aj z fenoménu ktorý folklór a život v súbore obsahuje, spoločný život v komunite ľudí, ktorí uchovávajú a bádajú po tradíciách, hudbe, piesni, ktoré nám zanechali  naši predkovia. Dedovia pradedovia , matere a pramatky, ktorí si svojim ťažkým životom našli čas, našli ducha a emócie, aby vymysleli všetko to pekné, čo teraz my formou folklórneho umenia, chceme ukázať našim laickým divákom, aby sa aj oni vedeli tešiť z toho, čo pre nás znamená tento folkloristický život a spolunažívanie. Nastavili sme si v tomto predstavení folklórneho súboru Borievka zrkadlá, v ktorých sa nielen vidíme, ale pri rôznych uhloch pohľadu sme videli aj pozadie, aj bočné videnie, škálu tanca , spevu, ktorá sa nedá pozerať len povrchne, ale treba ju zhliadnuť z celého spektra pohľadu a uchovať si tento pohľad tak ako je to svetlom napísané.
    2. Časť: Môj záver. Toto predstavenie ktoré režíroval Janko Vajda, pomáhali Radko Kertis, Dominika Novotná a Miro Chovančák, predviedlo nový pohľad na folklór a folklorizmus. Bolo tu všetko. Moderné prvky, nezvyčajné pozadie javiska, perfektné výkony hudby, spevu a tanca. Napätie, ale aj uvoľnenie, krása pohybu, ale aj podmanivý spev, myšlienka, úcta voči 30 000 000 padlým hrdinom. V podtóne som vycítil v tomto predstavení ako si vážime jeden druhého, snahu tolerovať jeden druhého, spolupatričnosť ľudí, lebo bez týchto vlastností by sme sa stali krvilačnými šelmami, ktoré požierajú slabších jedincov. Veru aj o tomto je folklór. Preto ho mám rád, preto veľmi rád chodievam na folklórne podujatia a preto som rád prišiel aj medzi Borievkárov, ktorí svojím programom preukázali človečenstvo, chuť robiť, a veľkú chuť robiť ľuďom radosť. A už dosť, lebo to nakoniec nikto neprečíta.
    3. Časť : Svetlom napísaná

    Pozdravuje Vás Imro Oravec

    FOTOGALÉRIA

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 3,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.