PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Alžbeta
  • Slovensko na najväčšom folklórnom festivale Európy

    alebo Nech bolesť žiaľ a smútok rozplynú sa v tanci

     

    Nie každý vie, že najväčší festival folklóru v Európe je neďaleko Slovenska, v poľskom regióne Beskýd, toť hľa pár kilometrov za hranicami, z druhej strany našej Oravy. Trvá týždeň a názov je Tydzien Kultury Beskidskej (TKB). Minulý rok sa podarilo nadviazať s organizátorom spoluprácu a tak sa podarilo dostať na tento festival FS Haviar. Haviar si tak dal darček k svojim 30-nám, v podobe úspešnej prezentácie regiónu Gemer. O to viac poteší, že ich výkon bol ocenený porotou ako jeden z najlepších. Slovo dalo slovo, nuž a tento rok, trošku v časovej tiesni, naše Slovensko na už 53. ročníku tohto festivalu, zastupoval FS Rozmarija z Prešova. Priznám sa, ešte týždeň pred odchodom som nevedel, čo môžem od Rozmarije očakávať. K tomu ešte moja premiéra ako muzikanta v cigánskych rytmoch znásobovala neistotu. P1050501
    Deň prvý, deň D. Súbor sa schádza, autobus pristavený, nakladajú sa rekvizity. Pre súbor rutina, veď len tento rok je toto pre nich hádam štvrtý zahraničný zájazd. Vraj posledný. Odchádzame, slovo má vedúca súboru, Danka Kovalčíková. Pridám sa aj ja, spolu s palubným lístkom a zaželám krásny festival. Ešte pár organizačných pokynov a cesta pokračuje slnečným Slovenskom. Poľsko nás víta o pár hodín, ale nie chlebom a soľou, ako je to u nás zvykom, ale mrakmi a dažďom. Prichádzame načas, ešte stíhame pred večerou rýchlu skúšku. Ubytovaní sme vysoko nad obcou Wisla. Hneď prvý deň máme spoločnú zoznamovaciu zábavu u hlavného sponzora festivalu, pivovaru Zywiec. Zábava, napriek dažďu a chladu zahrieva každého. A tak skúšame tance od Balkánu po Poľsko, od Ukrajiny po Španielsko, či dokonca ujúkame pri Mexických rytmoch. Ale je čas ísť späť. Normy pre vodičov sú proti folkloristom.
    Deň druhý. Ráno sa presúvam s vedúcou, tanečníčkou a našim sprievodcom Jankom, do Bialsko Bialej, kde je oficiálne stretnutie s členmi organizačného štábu a porotou. Prvé kontakty, niektoré nové stretnutia, niekto sa s niekým už stretol. Kvôli dažďu odpadol sprievod, čo je pre súboristov úľava. Ale vystúpenie máme. A nie jedno. Najprv v známom meste Oswiecim, neskôr sa presúvame do Wisly, na amfiteáter. Program Rozmarije začína mať úspech a po príchode do Wisly už idú tam tamy. Výsledok? Prvá standing ovation, aplauz. Ku kvalitnému výkonu patrí aj kvalitné ozvučenie a osvetlenie a na tom si Poliaci dali záležať (kde sa hrabú naše festivaly). Unavení vraciame sa na hotel.
    Deň tretí. Dopoludnia je teoreticky voľno. Keďže súťažný program je stále dlhý, dve hodiny je skúška. Poobede ideme k starostovi Wisly, ktorý nám povie čo to o obci a jej histórií. So suchej povinnej jazdy sa vykľuje príjemná debata okorenená perfektnou Miodovkou. Večer sa presúvame do mesta Szczyrk, kde nás víta chladné, 7 °C nepríjemné ovzdušie. No Rozmarija, aj napriek zlému počasiu, má opäť úspech. Nech bolesť, žiaľ a smútok rozplynie sa v tanci. Tak znie aj súťažný blok, ktorý testujeme pred dňom D.
    Deň štvrtý, súťažný. Upútavkou v Zywci na námestí roztancujeme miestnu cigánku a roztlieskame všetkých prítomných. Skvelo. Ešte stihneme urobiť zvukové skúšky v nádhernom amfiteátri (opäť máme čo závidieť), aby sme večer odprezentovali umelecko-štylizované číslo zo spolunažívania rôznych národností a etník na jednom území. Ale už zneje Sníček, záverečná skladba a opäť zneje aplauz, počujeme Bravó. My sa rýchlo balíme a presúvame do Makowa Podhalanskeho, kde ukončujeme večer. Všade stretávame príjemných ľudí, za tie dni žiaden konflikt, skôr cítime únavu, keďže máme viac vystúpení ako sme čakali (žiaľ štyri súbory nedošli) a musíme zaskakovať. No úsmev na tvári ostáva, aj keď sa mračí.
    Deň piaty. Posledné voľno. Každý ho trávi inak, niekto vychádzka, niekto dospáva, chalani hrajú gulečník. Posledné veľké vystúpenie v Ujsoly, v dedinke, ktorá má pár tisíc obyvateľov a vonkajšie pódium ako máloktoré naše okresné mesto. Moderátori nás uvádzajú ako hviezdy tohtoročného festivalu. Vystúpenie má opäť úspech. Ľudia sa počas neho na scénkach zabávajú, sú vtiahnutí do deja. Záverečné Bravó počujeme veľmi nahlas. My sa bleskovo presunieme do Zywieca, kde sa koná záverečný galák s vyhlásením výsledkov. Posledný náš tanec je Sníček, popreplietané melódie goralov, cigánov a rusínov, krásne sa striedajúce s obrazmi na scéne. „Rozmarija ze Slowaciji“ rozpumpuje každého diváka z naplneného amfiteátra. Pri vyhlásení výsledkov Rozmarija síce nezíska laureáta, ale získa významné ocenenie za kompozíciu, myšlienku a prevedenie spolunažívania. Až neskôr sa dozvedáme, že pre ľudí, ktorí nás videli, pre organizátorov, moderátorov, sme boli najlepší.
    Cestou do domoviny ešte Danka, vedúca súboru oznámi, že pre veľký úspech tot nebol posledný zájazd a FS Rozmarija sa ukáže v susednom Česku, lepšie povedané na Morave, priamo v Brne na ďalšom medzinárodnom festivale.
    Aký teda bol 53. ročník TKB? Upršaný, náročný, neopakovateľný. Veď tancujeme pre radosť a tá členom FS Rozmarija nechýba. Radosť v srdci, radosť v tvári prenáša sa na diváka.

     

    Peter Šichula

    FOTOGALÉRIA

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 3,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.