PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Klement
  • SMRTNÁ NEDEĽA.

    Smrtná nedeľa je predposledná nedeľa pred veľkonočnou nedeľou. Od stredoveku v jarnom období moreeenanosili po obciach figurínu ženy zriedkavejšie muža, ktorú nakoniec spálili alebo hodili do vody. Verilo sa že tak vyženú z dediny nebezpečné choroby a tým aj smrť, že vypudia z chotára nečisté sily, ktoré zadržiavajú vegetáciu, no predovšetkým urýchlia odchod zimy. ,, Zvyky veľkonočného týždňa mali zabezpečiť prosperitu hospodárstva pred začiatkom jarných prác. Po dlhej a vyčerpávajúcej zime prichádza jar. Tak kázal odveký zákon. Slnko zohrieva zem. Do brázdy padá zrno, základ nového chleba. Vynesením Morény chceme urýchliť odchod zimy“.

    V Slovenskom zvykosloví to bolo najmä vynášanie Morény (Marmurieny). Na nosenie Moreny (Marmurieny) sa dievčatá asi (14-18 ročné) schádzali v niektorom dvore. Tam ju pripravili a obliekli do požičaných šiat –  kroja. Pri obliekaní dvievčatá riekali:  ,,Slunko, slunečko, poj na moje líčko, dáme ti vajíčko. Otvárame vráta, dáme ti kus zlata“. 

    Ľudia z dediny radi požičiavali rôzne krojové časti, verilo  sa, že kto požičal, tomu vyrastie veľký ľan. Keď bola Morena (Marmuriena) hotová, na rozpäté paže jej  uviazali po dve  zviazané šáfolky (šatky). Dievčatá potom išli do dediny kde sa stretli s chlapcami, ktorí niesli Ďädka. Ten bol oblečený do mládeneckého kroja a na hlave mal klobúčik. Chlapci pri tom spievali… Chlapci chceli aby sa Ďädko s Morenou (Marmurienou) bozkali, ale dievčatá im v tom  všemožne  bránili. Niekedy sa im to podarilo, bolo to zaujímavé nezinscenované divadlo. Potom sa pri rieke rozdelili. Chlapci hodili už vyzlečenú figurínu. Dievky počas spevu vyzliekali Morenu (Marmurienu) a potom ju hodili do rieky. Po pesničke nasledoval veľký výbuch smiechu…..

    Šaty z Moreny (Marmurieny)  si obliekla jedna z dievok, ktorú si ostatné vyvolili za kráľovnú. Potom  sa dievky vracali spievajúc  pôstne, alebo  nábožné piesne. Z domov im vynášali vajíčka, múku aj nejaký ten peniaz. Pri tom postupne vracali požičané veci. Dary, ktoré dostali predali niektorej gazdinej. Z toho čo ostalo si spravili hostinu. Obyčajne sa konala v dome, kde sa Morena ( Marmuriena) pripravovala. Táto forma zaháňania zimy upadla  na Orave  celkom do zabudnutia. Ak ostala, tak len v spomienkach u tej najstaršej generácie.

    S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky  a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Chlapci a dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu s mašľami ozdobenou vetvičkou zelenej vŕby a gazdinej zavinšujú verš:

     

    „Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby tráva rástla. Tráva je zelená až po vyše kolená.“

    „Sedí kura v koši, o vajíčko prosí, dajte nám jedno, lebo dve, šak vám to málo ubudne. A keď nám nedáte, budeme vám steny drať a obloky vybíjať, nebudú vám deti spať.“

     

    Deti dostanú výslužku – veľkonočné vajíčka (kraslice) a idú do ďalšieho domu či k ďalšej rodine. Bola to neodmysliteľná tradícia Kvetnej nedele a mala aj svoju poéziu. Bolo to vlastne nielen vinšovanie prichodiacich veľkonočných sviatkov, ale zároveň aj vítanie a oslava prichodiacej jari. Keď si na tieto vinšovačky spomínam, bolo to niečo zvláštne, niečo neopakovateľné a nové. Aj keď zimné radovánky so snehovými sánkovačkami a guľovaním prinášali deťom radosť a zábavu, príchod jarných sviatkov s jeho tradíciami bol oživením a osviežením života. Aj vajíčko ako dar bolo akýmsi symbolom zrodu nového života.

    Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola doniesli rozvinuté vrbové prútiky, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili, na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku. Na Horehroní prútmi vyháňali dobytok na prvú pašu, v okolí Hontu zapichovali vetvičky na hroby svojich blízkych, aby podobne ako sa budí na jar príroda prebudili aj duše svojich príbuzných.

     

     

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 1,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.