PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Alžbeta
  • Literárny okamih na hornádsky OKAMIH

    Myslíte si, že čo môže znamenať tento divný nadpis? Ja to len výsledok môjho poznania, môjho oka mihnutia na folkloristické predstavenie folklórneho súboru Hornád z Košíc.

    DSC9714Košice, už veľmi dlho majú silné folklórne kolektívy, ktoré reprezentujú samozrejme región východného Slovenska, ale aj blízke regióny Gemeru, Liptova a čo ma naozaj teší aj Zakarpatského regiónu. Folklórny súbor Hornád prešiel dlhým štádiom smerovania sa k folklórnym tradíciám. Ja si živo pamätám časy folklórneho súboru Dargov, ktorý bol predchodcom dnešného súboru Hornád, pôsobil som tu dvanásť rokov, na vtedajší repertoár, ktorý obsahoval všetky regióny východného Slovenska, Detvy, Myjavy, Gemera, ale aj susediacich krajín Maďarska, Zakarpatska. Preto historicky sledujem dianie, vývoj smerovanie a prácu folklórneho súboru Hornád. Veľmi ma teší, že aj napriek značným ťažkostiam, tento kolektív pokračuje v nami začatej folkloristickej púti a archivovania folklóru, že ponúka divákom moderný pohľad na tvorbu a spracovanie našej tradičnej kultúry, že sa zaoberá hľadaním nových námetov, objavuje neobjavené, približuje tradície spôsobom naturálnym, jednoduchým, autentickým, niekedy sa mi zdá, že až archaickým.
    Hornád som naposledy zhliadol na slávnostnom programe v Štátnom divadle v Košiciach pri príležitosti 50. výročia založenia. Nedá mi, aby som neoboznámil čitateľov s kratučkou históriou tohto súboru. V roku 1963 vznikol pri Stavebnej priemyslovke študentský folklórny kolektív, ktorý sa nazýval Stavbár. V roku 1973 tento kolektív prevzalo Okresné osvetové stredisko v Košiciach a súbor sa premenoval na Dargov. Tento súbor v sedemdesiatych až deväťdesiatych rokoch získal významné ocenenia, bol zaradený v A kategórii, žal úspechy doma aj v zahraničí. Potom došlo k premenovaniu súboru na folklórny súbor Hornád, ktorý dlho pôsobil pri Centre voľného času v Košiciach. Terajším zriaďovateľom je Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Toľko stručne o histórii folklórneho súboru Hornád.
    Píše sa rok 2015 vzniká nový programový blok OKA MIH dovolím si citovať autora námetu a dramaturgie Štefana Olexandera Šteca „Okamih je časopriestorový úsek, ktorý sa nám vryje do pamäti. Je pre nás niečím výnimočným a nezabudnuteľným. Naše tradície ľudovej kultúry ponúkajú množstvo okamihov, ktoré niekedy nie sú sviatočnými, ani nesúvisia s obradovým kalendárom, no aj napriek tomu zachytávajú spomienky, pocity, chvíle, obrazy, ktoré sa už nikdy nezopakujú a sú len fragmentom minulého sveta. Zachytávajú však celú podstatu“ program o ktorom som veľa počul, názory boli rôzne, tak ako sme aj ľudia rôznych názorov, vyznaní, máme rôzne uhly pohľadov. Využil preto prvú príležitosť na vytvorenie si vlastného pohľadu na toto inovatívne dielo. Komorné divadlo Thália v Košiciach, bolo scénou, kde hornádisti predviedli svoje tanečno – spevácke okamihy v diele OKA MIH. Muzika začína nejakou hudobnou etudou, nás divákov uvádzať do nálady a prostredia , ktoré sa práve začína prvým číslom „ Chvíle..“. Na zadnej projekcii, nám prebiehajú obrazy polí, ako symbol daru prírody, ktorá nás živí, ktorá nám dodáva síl, ktorá nás ochraňuje, ktorá nás aj inšpiruje. Na javisku sedia ženy pri stole, oblečené jednoducho dedinsky, nie však v typicky vyšívaných krojoch, ale v šatách rokoch šesťdesiatych, oblečenie nie je nejako pestré, povedal by som nejako staro ošumelé, akoby sa ženy nechceli obzvlášť svojím oblečením nejako páčiť. Počas tohto čísla sme navštívili obce Vernár, Kyjov, a Dvorianky, vypočuli sme si ženské spevy typické práve pre tieto dediny, videli sme tanečné spracovanie dievčenských tancov, v podobe kolies, karičiek a chorovodov. Veľmi zaujímavé číslo, diváka a hlavne folkloristický laik, mohol v priebehu krátkej chvíle vidieť rozmanitosť, ale zároveň aj rovnakú ženskú krásu a gracióznosť rozdielnych regiónov. Podľa mňa toto číslo bolo spracované tak ako to naozaj bolo, bez prikrášlení, bez strojenia. Mladá krásna deva bosá v šumiackom kroji, na koncovke hrá motívy, nejakej pastierskej piesne, prechádza sa po javisku, na ktorom je stôl a stoličky, vystupuje na stoličku, potom na stôl, akoby imaginárne nám predvádzala chôdzu po našich prekrásnych horách, odinakiaľ prichádza druhá krásna deva, bosá a odetá zasa jednoduchého šumiackeho kroja, začali tieto dve horalky spievať dievčenské spevy, dvojhlasná krása ma mysľou premiestnili rovno pod Kráľovú hoľu, ktorá je podľa mňa symbolom Slovenska, pod ňou vyvierajú potoky a riečky, ktoré sa predierajú po dolinách a riečištiach celého Slovenska. Kráľová hoľa ako keby matka objímala všetky svoje deti Slovenska svojimi riekami, ako keby im dávala život a chuť do života. Veď tu vyviera aj rieka Hornád, ktorá je nielen synonymom východného Slovenska , ale aj v názve ho má dnešný účinkujúci folklórny súbor Hornád. Vrátim sa k mojim úchvatným speváčkam sestrám „Margetkám“, ktoré poznám z krojovanej zábavy zo salaša Zbojská. Ich hlasy sa mi vrývajú do duše, krásne sýte hlasy, akoby sa plazili po úbočiach a dolinách horehronského kraja, zažil som folkloristický orgazmus. Do spevu prichádza šumiacky tanečný pár, v typickom tanci horalov, na projekcii vidíme majestátne hory, životodarné lesy s neodmysliteľnými potôčkami. Na scénu prichádzajú v čiernom odetí poltavskí kozáci, spolu s poltavskými dievčinami spievajú ukrajinsko – poltavskú pieseň viachlasne, na projekcii sa zjavujú stepi a diaľavy, spev navodzuje atmosféru tohto kraja, tanec dopĺňa kultúru tohto nám neznámeho etnika. Opäť si dovolím citáciu z programové bulletinu „Nemožné stretnutia dvoch etník, sa stávajú skutočnosťou prostredníctvom relígie, osnovy, ktorá vytvára dokonalé spojenie a obraz/odraz východu v našich horách.“ Opäť hudobná prelínačka s obrazovým navodením na ďalšie číslo, s  choreografiou „Iba obraz“ sa FS Hornád stal laureátom Akademického Zvolena 2015. Dnes ponúkol divákom druhú časť choreografického bloku a tou je čardáš z Ptrukše. Obyvateľstvo obce je maďarskej národnosti.. V tomto prípade pracovali so starým videozáznamom z obdobia 60. rokov, ktorému chýba zvuk. Chcem poukázať na to, že ešte stále môžeme čerpať z pôvodného prostredia nositeľov a osobná návšteva regiónu, či obce, z ktorej spracovávame a interpretujeme tradičný ľudový materiál má stále svoj význam pri príprave a doplňovaní mozaiky chýbajúcich častí tradičnej ľudovej kultúry. Stretnutie tanečníka s archívnym videom a následná osobná návšteva nositeľov v tradičnom prostredí, prináša jedinečné okamihy, ktoré nám pomáhajú nazerať na použitý tanečný materiál intenzívnejšie. Poznanie prináša nekonečné množstvo precítenia a interpretácie. Po prestávke sa nám na javisku predstavili účastníci, tanečníci, súťaže Šaffova ostroha v Dlhom Kolčove. Jednotlivé tanečné páry, nám predviedli svoje súťažné tanečné choreografie, striedali sa tance všetkých známych východniarskych regiónov. Zmes tanečnej krásy, dynamiky, nadšenia, jednoducho pestrofarebná paleta všetkého krásneho, čo tu na východe máme. Opäť projekcia a sprievodne slovo o maliarovi, ktorý náhodne sa dostal na rovinatý, úrodnými lánmi polí posiaty Zemplín. Prišiel v nedeľu pred kostol a keď videl nespútanú krásu ľudí v krojoch oblečených, v maliarovej duši a očiach sa objavila okamžitá eufória pohľadu na krásu krojov, pestrosť farebných výšiviek, tvary sukní, záster, lajblikov a iných nádher, hneď začal zaznamenávať na obrazy výjavy, ľudí, ich prácu, radosti, zábavky, zvyky, jednoducho všetko čo s týmto krajom súvisí. Paleta obrazov, kde sa striedali nádherne oblečené ženy, vyzdobené, uhladené, dievčiny, farebne odeté, už aj z týchto obrazov je vidieť, že každá si šila kroj sama, aby dokázala, pred všetkými, aká je šikovná, ako ona vníma krásu výšiviek, trblietaliek, farebných látok, našuchorených rukávcoch, naberaných spodničiek spojených v jedno úžasné dielo kroj. Podľa kroja vedeli rozoznať ženu matku, ženu vdovu, ženu bohatú i chudobnejšiu, devu zadanú i nezadanú, parobka či chlopa statkára, hospodára, paholka. triedne rozlíšenie všetkých ľudí. Takto sa stretávali každú nedeľu, alebo vo veľký cirkevný sviatok pred kostolom a na omši. Nepísané pravidlá, zaužívané rituály, presne to tak existovalo vo vtedajšej dedine. Presne po týchto maliarových obrazoch nastupujú ženy z jednej a muži z druhej strany javiska, v strede sa voči sebe uklonia a pokračujú smerom akoby k oltáru, nasleduje pokľak každej osoby, a presné postavenie sa v chráme božom. Áno aj pri omši exitovali pravidlá, kde kto stojí kto si sadá do predných lavíc, kto stojí po bokoch, kto je na chóre. Veľmi pekné zvýraznenie, takého bežného obyčaju, ktorý je zaužívaný, avšak prísne daný, nepísaný, dodržiavaný. Krásne kroje z Parchovian sa roztočili v v stále zrýchľujúcom sa tempe, dievčenské karičky a spevy, chlapčenské čapáše, dynamický párový tanec, odhalili pravý nefalšovaný Zemplín presne tak ako maliar vo svojich obrazoch. Záverečný tanec, sa začal, ako kedysi na dedine pred zábavou. Dievčatá si vyberali spomedzi chlapcov, ktorý bude ich partnerom na zábave, vytešovali pred nadchádzajúcou udalosťou. Dnes to niektorí mladí ľudia nevedia pochopiť, ale kedysi zábava na dedine, bola ojedinelá, nezvyčajná udalosť. Na dedinské zábavy , chodievali aj parobci z okolitých dedín na vozoch, alebo len tak peši. O dobrej zábave s kvalitnou cigánskou muzikou, letel chýr široko ďaleko. Preto u všetkých bolo toľko radosti a nedočkavosti, očakávania. Dedinská zábava mala tiež svoje pravidlá a obvyklosti. Na začiatku, keď ešte nebola muzika, dievčatá sa dali dohromady a spevmi sa pomaly začali krútiť v kolesách, chodili držiac sa za ruky, všetko to v rytme spevu, vznikali chorovody, karičky, kolesá, ženská nádhera, kde dievčatá vystreté ako pávice, sa snažili predviesť pred popíjajúcimi mládencami svoju krásu, šikovnosť a aj hrdosť. S množstvom vypitej pálenky sa začínala prejavovať smelosť mládencov, , ktorý tu a tam chytili dievča za sukňu, hrdili sa pri tom, odvážlivcov pribúdalo, čo preniklo do silového chlapčenského verbunku, kde najvýraznejší, najšikovnejší a aj najmocnejší mládenec rozkazoval v tanci ostatným tanečníkom. Všetky tieto rituály chlapčensko dievčenské sa prirodzene preniesli do spoločného párového tanca, v ktorom boli už popárovaný sebe blízky, lásku v tanci si prejavujúci mladí ľudia. V takomto duchu, motivácii a nálade, predstavil folklórny súbor Hornád svoje záverečné predstavenie v programe nazvanom OKA MIH. Celý program sprevádzala novovzniknutá muzika, ktorá ma prekvapila, videl a počul som ich po prvý krát, držím Vám muzikanti prsty, hrajte, cvičte a pracujte, lebo bez muziky nieto spevu a tanca a bez tanca a spevu nieto muziky, tak sa toho držte a teším sa na ďalšie stretnutia s vami. Na záver niekoľko prídavkov, búrlivý potlesk, radosť na javisku, spokojnosť a rozžiarené tváre v hľadisku, svetlá sa rozsvecujú, pozerám či sú tu nejakí folkloristi, zisťujem, že prišli kamaráti aj z Dubnice nad Váhom z Vršatca, z Banskej Bystrice súboru Radosť, množstvo neúčinkujúcich košických folkloristov, prívržencov súboru Hornád, plné hľadisko tlieskajúcich a fandiacich divákov, mladým avantgardným umelcom, ktorí folklór vidia a cítia aj v v takom ponímaní, len tak oka mihnutím na okamih v diele OKA MIH.

    FOTOGALÉRIA

    Gratulujem folklórnemu súboru Hornád a som nemierne rád, že pokračovatelia tu sú, tu budú, že sa im darí , čo dokumentovali vo svojom programe , ktorý ma potešil a nadchol, preto vznikol aj tento článok. Teším sa na folklórne leto, na festivaly, kde sa postretávame jedna velikánska rodina, ktorá má všetko matere i otcov, ktorí už nežijú, ktorí nám zanechali jedno veľké bohatstvo, krásu , radosť, nadšenie, pretaveného do krojov, piesní, tancov nášho ľudu, jedna rodina, ktorá sa pri každom spoločnom stretnutí raduje spevom, tancom a vynikajúcou náladou. Do skorého videnia, počutia a aj čítania Vám všetkým, čo ste dočítali aj tu po koniec môjho vyznania, prajem len všetko najlepšie a pozdravuje Vás Váš

    Imro Oravec
    FOTO: Rado Hubert a Stanislav Bernát

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 10,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.