PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Klement
  • Odišiel veľký syn svojho národa

    Aj také dni bývajú. Smutné, žalostné, kedy odprevádzame na poslednej ceste svojich rodných, ale i ľudí, ktorí nám boli bratmi v duchovnom rozmere. Tak blízkym človekom v duchovnej podstate mi bol pán učiteľ Ján Lazorík z Krivjan. Jeho srdce dotĺklo v nedeľu 30.8.2015. Posledná rozlúčka bola naozaj symbolická v deň, keď chodia deti po prvý krát do školy. Vždy po vyučovaní sa vrátia domov. Učiteľ mnohých žiakov v tento prvý september 2015 tiež odíde z domu ,ale sa už nikdy nevráti. Posledný krát ho oslovili slovom a piesňou známi interpreti na javisku krivanského amfiteátra : SF Šarišan, Ondrej Kandráč, Monika Kandráčová, ĽH Stana Baláža, Michal Hromjak, Stanislav Švický – Žiarislav, Milan Rendoš , Viliam Gruska. Členovia domácej zvykoslovnej skupiny z Krivjan stáli oblečení v krivjanskom kroji po boku truhly. Tak stáli muži po celý čas smútočnej rozlúčky so zosnulým. Vždy po jeho boku keď žil,  tak pevne a hrdo i po jeho smrti. Rodu verní, ako ich pán učiteľ. Keď žil stál pevne, ako strom s koreňmi hlboko vo svojej rodnej zemi. I keď ho vetri ohýbali i keď ho chcel život prelomiť, nikdy sa neohol, necúvol. Drevo tvrdé, možno i hrčovité, ale nie falošné. Rástol k nebu kolmo , prírodu a hlavne stromy miloval. Tu zrazu leží pod kyticou kvetou a so zemou tvorí rovnobežku. Zmierený s matičkou zemou sa do nej vracia. Tak odchádzajú ľudia plodnej práce na večný odpočinok, aby sa stali soľou zeme.

    1098462_514447358625075_1137326343_nDovoľte mi na jeho česť a večnú pamiatku pripomenúť si ho , takého akého si ho milovníci ľudového umenia a kultúry iste pamätajú. Takého, aký bol vo veku 92 rokov. Bystrého rečníka, tvrdého bojovníka proti ypsilónu, zberateľa ľudovej slovesnosti, fotografa, choreografa, etnografa, milovníka i interpreta ľudovej hudby . V nasledujúcom článku vám vlastne zhrniem záznam jeho prednášky na základne škole Šmeralova v Prešove.

    S odstupom času Vám prinášam moje postrehy z prednášky, ktorú od prezentoval náš naj väčší učiteľ, zberateľ, polyhistor a filantrop Ján Lazorik z Krivjan. Vtedy mal 92 rokv. Navštívil detičky na škole pre mimoriadne nadané deti. Televízny štáb našej televízie Folklorista. sk tam nemohol chýbať.
    Kto už pána Lazorika pozná tak vie, aké hlboké vedomosti zo života našich predkov vie práve on opísať pútavou formou. Celý svoj produktívny vek zasvätil deťom a ich vzdelávaniu. Ako sám povedal, bol tvrdý slovenčinár. V minulom režime však vycítil, že sa ľudia už so starým a veľmi ťažkým spôsobom života sedliakov nechcú stotožňovať. Túžia po ľahšom živote s modernými prístrojmi v domácnosti. Taká práčka, cirkulár, tečúca voda a iné vymoženosti, ktoré priniesla budovateľská doba socializmu je to po čom túžili. Nové, trendové a svetové. ,,Kde že kroje a starý pluh! To je nám už na nič!“ Všetko také končilo v kontajneroch. On to vybral a uložil u seba doma alebo v ,,sypancu“. Tam rástla jeho zbierka. ( Po úmyselne založenom požiari ľahla popolom a zhoreli tam najvzácnejšie písma od mužov z Ameriky do rodného kraju). Za nimi mu bolo najviac ľúto, že zhoreli. Počúval starých, ako on ich nazval vedomcov, počúval piesne a rozprávky. Tie si nahrával na magnetofón, ktorý nosil v ruksaku na chrbte. V úplných začiatok svojej mravenčej práce mu bola motorka dobrou pomocníčkou pri návštevách nespočetných dedín na východnom Slovensku. Doba sa menila a zmodernizoval sa i pán Lazorík. Za záchranou hmotných artefaktov precestoval na svojom novom trabante mnoho kilometrov. Pribúdalo mu mnoho písomných záznamov piesní, humorných príhod. Tie mu rozprávali bačovia, pastieri, staré žienky z okolitých dedín ale i z ďaleka. Mnoho fotografoval. Pribúdali tisíce fotografií , znotovaných piesni, magnetofónové pásky s hlasmi už nežijúcich spevákov a rozprávačov, opis tancov ako ,,ovči zdych,  olafsaka a bašistofska“, popisy detských hier a ,,zabavísk.“ Presný popis detských hračiek, drevených hudobných nástrojov, technické nákresy vozov a iných gazdovských zariadení. V posledných rokoch, s neúmornou snahou sa pán učiteľ na zaslúženom dôchodku, snaží tieto fotografie dostať do ucelenej podoby. Tak vo vlastnej réžii a za vlastné peniaze vydáva knihy, kde je všetko chronologicky i obsahovo usporiadané. Nájdu sa i dobrí ľudia čo mu prispejú, lebo tlač je drahá záležitosť. No, stretol sa i s podvodnými praktikami, pri tlačení knihy REMESLÁ. Citujem z jeho listu : ?? Dze kemu rozdala, choc ňechcel a mňe autorovi – nič!“ Som jeho vďačnou čitateľkou. Mám v zbierke 15 titulov. Zbujnictvo, Pijactvo, Remeslá, Humorno pravdzive obrazki starej dzedzini, Dzecke hry a zabavisak, Cigani vše z doslovom, Fotočítanka ľudovej architektury a bývania východného Slovenska, Naše tradičné bačovstvo, Rosprafki a pripovidki, Naša stara dzedina, Kroje, Remeská, Krivjanske vešľe.

    Pred samotným natáčaním a prednáškou som si pripravila v naivnej predstave, že mu položím otázky. Nepodarilo sa mi to takto realizovať. Po oficiálnom privítaní sa Ján Lazorik chopil príležitosti ako správny kantor pred katedrou. My sme s učiteľmi len nemo sedeli, kamera bežala. Spolu s deťmi sme už len počúvali a počúvali. Na moje otázky neostal priestor. V úvode spomenul zvláštnu zhodu okolností. V roku 1932 bol aj on žiakom ZŠ. Takto v marci bol na prijímacie skúšky na prešovskom gymnáziu. Následne porozprával deťom o svojich začiatkoch v školstve, ako sa venovali pestovateľským prácam. Založil tzv. mičurinskú stanicu v Sabinove. Tam sa učili deti, ako sa štepia stromčeky. Rozprával o jeho najväčšej záľube. Chodil navštevovať starých pamätníkov po okolitých dedinách. Počúval staré piesne, tie si buď znotoval a postupne sa ich učil hrať na husliach. Spomienky pamätníkov na zašlé časy si postupne spracovával do celistvých scénok, pásiem. Teda z jeho pera vznikali scenáre obradového folklóru. Bolo ich spolu 77. Keď že sme sa nachádzali na škole pre nadané deti, v jeho prednáške odzneli aj vážnejšie úvahy. Citujem,, Deti máte právo poznať skutočný život. Nie len to čo vidíte v televízii. Nie len zlo, vraždy a nešťastia. To by ste sa takého sveta museli až báť. Vy máte právo poznať život skutočný vo stvorenstve a aj jeho obrazy z minulosti. Hovoril o láske ale i neláske medzi náboženstvami. O demokracii ,ako o najhoršej forme zriadenia v štáte. Tvrdil, že pre to Boh stvoril svet všade inakším, lebo by taký život bol smutný a jednotvárny. Dal počúvajúcim deťom aj otázku: ,,Čím sa odlišuje človek od zvieraťa? S úctou. Zvieratá len uspokojujú svoje potreby. Človek by mal mať rozum a nemal by bažiť len po konzumovaní viac a viac, či už jedla alebo iných hmotných statkoch. Otázka deťom: Čo je BIODIVERZITA?,, Človek je nositeľom odlišnosti, originality. Všade je inakši kraček, vtaček i oblaček. Inša chiška i variška. Kroje boli katedrály krásy, piesne boli genialita a báseň. Keď stratíš nárečie deformuješ spisovný jazyk.“ Upozornil deti na nesprávnosť zaužívaných slov.Nie strašne krásne…veď keď je niečo strašné tak je to škaredé. Tak slovné spojenie nie je správne. Mali by sme povedať, že je to nesmierne krásne. Nesranda – nesprávne. V šarištine máme výraz ,,to ňe figľe?“ alebo ,,to ňe legracia?“ Pán Lazorik zastáva názor totožný s Dr. Halagom, že pravlasť Šarišanov je úplne inde, ako si vo všeobecnosti myslíme. Sme podľa jazykovedca Dr. Halagu úplne odlišní od Stredoslovákov. Vysvetľuje, že sme prišli z oblasti dnešných Drážďan od rieky Labe a Odry. Mnoho zemepisných názvov  v Nemecku sa v preklade zhoduje so šarišskými názvami riek kopcov a usadlostí. V ďalšej časti prednášky vysvetlil deťom význam slova KOMPILAT. Je to umelý jazyk zložený z viacerých nárečí. Je to niečo, čo samotný národ nositeľ tradícií vlastnou vôľou nevytvoril. Len bol nútený tento umelo vytvorený súbor používať. Tak vzniká tlak na spoločnosť , aby sa tento jazyk používal. Mladé mamičky sa v podstate hanbia za nárečie, za reč svojej matky. Pre to ani svoje deti neučia poznať svoje nárečie. Tradíciu neodovzdávajú. Tento tlak spisovnosti teda vzbudzuje v človeku nepríjemné pocity vlastnej nedokonalosti. Ale to ho nijako nepovýši, skôr poníži. Ján Lazorik kládol na srdce prítomným učiteľkám ZŠ Šmeralova, aby sa snažili naučiť istú mieru piesní a tancov aj spôsobu tradičného života spätého s poľnohospodárskym rokom. V osnovách každej školy by mala byť obsiahnutá náuka o miestnych krojoch a remeselnej výrobe, ktorá reprezentuje i charakterizuje zručnosti ich predkov v danom regióne. Na záver dodal s humornou nad sádzkou, že už pôjde lebo má veľa práce. Nemôže si dovoliť to čo iní, že by umrel. Musí ešte vydať 40 zošitov so scénkami z Krivjan. ( v priebehu rokov 2012 – 2013 vydal niekoľko z nich) Ešte v lete žiadal písomne o pomoc prezidenta SR Kisku o finančnú podporu jeho vydanie ďalších zošitov scénok ale aj knihy s názvom ,,Moja posledňa knižka.“ Žiadosť i jedna z jeho kníh sa z kancelárie prezidenta vrátila v obálke, presne v tej v ktorej ju poslal on do Bratislavy. Fotografiu listu dokladám s dovolením autora. Nech si čitateľ urobí záver tohto príbehu sám.

    PS: My, obyčajní ľudia, si len pár slovami môžeme uctiť všetkých zberateľov a záchrancov našej slovenskej kultúry a identity. Toto mi povedal môj 16 ročný syn, keď si so záujmom prečítal jeho články adresované do denníkov alebo učiteľských novín.,, Mamka tak toto je môj človek – ANTIGLOBALISTA.“ Tak veru, celoživotná snaha Jána Lazorika sa dá zhrnúť aj do jedného a tak moderného slova.

    Pánu Lazorikovi praje celá naša folklórna verejnosť skoré uzdravenie a vyprosujem mu mnoho Božieho požehnania. Pripája sa aj redakcia Folkloristu.sk

    Koniec článku z roku 2012.

    Viem, vyznie to čudne. Priali sme mu uzdravenie. Boh mu doprial, na vzdory zákernej chorobe, ešte necelé tri roky plodného života. Zanechal nám veľké dielo. Ak by toto dielo zanechal Angličan svojmu národu, tak by ho bola kráľovná Alžbeta ocenila šľachtickým titulom, ešte za života. Žiaľ, neviem či sa správa o jeho smrti nedoniesla na ministerstvo kultúry ale kondolenčný list pozostalým som nepočula čítať. Ani na našu VUC asi smutná správa nedoletela. Aj keď viem, že slabé nohy pána učiteľa neraz na tento úrad cestu merali. Ale čo už, na Slovensku je to tak.
    Za skutočne veľké zberateľské úsilie, patrí naša neskonalá vďaka nebohému pánu Lazoríkovi, ale i jeho rodine za trpezlivosť k jeho neúnavnej a seba obetujúcej práci pri záchrane hmotného i nehmotného dedičstva ľudovej kultúry. Vykonal prácu na veľkom diele, za cenu straty osobného pohodlia i vlastných finančných prostriedkov, za čo sa mu spoločnosť a štátne inštitúcie nikdy dostatočne neodvďačili. Ale my obyčajní ľudia, ktorí budeme čerpať námety piesní a scénok z jeho rozsiahlej zbierky uchovanej v knihách , nikdy nezabudneme na jeho lásku k dedovizni. Jeho dôkaz budeme predávať ďalším generáciám.

    Video z uvedenej prednášky sa pripravuje. (pozn. redakcie)

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 9,, priemer: 7,56 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.