PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Cecília
  • Matičiarik Nové Zámky

    DSC_3698 (1)Stať prvá: Ako sa to celé začalo….
    Človek vo svojom aktívnom pracovnom živote niekedy musí veľa skúsiť, strpieť, spoznávať, cestovať. Aj mojím pracovným údelom sa stalo, že som sa ocitol na mieste na rozmanitom a prekrásnom Slovensku, kde som ešte vo svojom živote nebol. Snáď som tadiaľto prechádzal, ale to človek vníma len okrajovo. Nížina medzi Novými Zámkami až Levicami sa stala na skoro celý rok mojím druhým domovom. Tento kraj som spočiatku vnímal so zmiešanými pocitmi, ako človek spomedzi lesov a hôr, naraz prídem na rovinatý kraj, s obrovskými lánmi polí, sem tam nejaký porast stromov, vôkol ľudia, ktorých nepoznáte, ktorých spočiatku skúmate a naopak oni skúmajú Vás. Po krátkom čase spoznávania, som zistil, že tu žijú presne takí istí ľudia, ako na východe, či severe , alebo v strede Slovenska. Ľudia spojení tvrdou prácou, svojimi radosťami i trápeniami, svojimi zvykmi, piesňami, svojim dedičstvom minulosti.
    Stať druhá: Stretnutie…
    Na plagátoch čítam o akcii v Nových Zámkoch, o klobásovom festivale. Takéto akcie sú nezvyčajné, idem sa pozrieť, ako sa to organizuje, aká je tu nálada a ako sa bavia ľudia na tomto podujatí. Veľmi ma zarazilo, že práve tu na obyčajnej ľudovej zábave, si politici vybrali priestor na svoje predvolebné sľuby a medové motúzy. Ale v diaľke počujem vyhrávať ľudovú muziku. Idem sa pozrieť kto to hrá. Prichádzam na miesto, kde je rozložená muzika, so svojimi neodmysliteľnými hudobnými nástrojmi. Skoro mi oči vypadli z jamôk, keď som zočil obsadenie muziky. Husľová sekcia prekrásne dievčatá, v nádherných krojoch z Tekova, kontry dievčinka zaujatá kontrami a sama sebou, za cimbálom sympoš chlapec, za kontrabasom usmiaty mládenček. Pretieram si oči je to naozaj, alebo klobásový prelud? K ušiam sa mi dostali piesne z celého Slovenska, mozgové vnemy mi opantali neskutočné spevy týchto úžasných dievčeniec. To som už sledoval ich pohyb po celom velikánskom stane, kde sa na každom mieste miešali a plnili klobásy. Vrava, hluk všeličoho, sem tam spev, neskutočné miesenie ľudí ako na správnych trhoch. Avšak zo mňa sa stal špión, ktorý sliedil a hľadal muziku, o ktorej som ešte nič nevedel, nepoznal som ju, ktorá ma udivila a zasiahla ma ako Amor šípom.
    Stať tretia: Spoznanie…
    Na javisku sa predstavuje detský a mládežnícky folklórny súbor Matičiarik , ktorého zriaďovateľ je Mestská organizácia Matice Slovenskej v Nových Zámkov. Nastupuje muzika. Aká? Presne tá, ktorú som pri svojom špionážnom sledovaní, kdesi stratil. Takže to sú oni. Program tohto súboru tvorili tance z Myjavy, Branova i Parchovan, Medzi tancami vyhrávala muzika, pesničky ktoré obohatili svojim neopakovateľným spevom. Počúvanie a pohľad na túto muziku, mi tento deň neskutočne skrášlil, moja duša sa vznášala, pri popiskovaní si melódii s touto kapelou. Po predstavení som im poprial mnoho úspechov. Cestou domou mi hlave vírili všelijaké myšlienky, ale jedna myšlienka prekonala všetky. Musím sa stretnúť s touto muzikou. Bol november rok 2014. Začal som intenzívne uvažovať o spolupráci s Matičiarikom. Sadol som za počítač a začal som pripravovať scenár na Vianočné benefičné koncerty s týmto kolektívom. S pánom farárom Jankom Gondekom, sme si začali pripravovať aj organizačne , ako by to mohlo byť. Škoda, že naplnený program súboru Matičiarik nedovolil dokonať toto dielo do úspešného predstavenia. To sme sa už spoznali s muzikou. Po vianočných sviatkoch sme sa dohodli na skúške. Vybral som a nahral nejaké pesničky pre fujaru a píšťalky. Peter a Zuzanka niečo vybrali, upravili a mohli sme skúšať. Prvá skúška, prvé zoznámenie, prvé pohľady, prvé tóny hudby a spevu, prvé zážitky, prvé spoznávania.
    Stať štvrtá: Predstavenia…
    Začal som sa cítiť členom ľudovej hudby Matičiarik, skúšky som navštevoval vždy, keď to bolo len trochu pre mňa možné. Na každú skúšku som sa nesmierne tešil. Stretnutie s týmito mladými, pre folklór zapálenými ľuďmi, ma prenieslo duchom do svojej mladosti, stále som sa cítil ako jeden z nich, stával sa zo mňa imaginárny mládenec, síce telesne staršieho vydania. Môj neopísateľný pocit prvého predstavenia s muzikou a celým kolektívom folklórneho súboru Matičiarik sa prejavil na majálese v Nových Zámkoch.

    Všimol som si, že diváci na celé predstavenie súboru reagovalo veľmi pozitívne. Mirka oslávila túžobnú osemnástku, veľmi milá, usmievavá, úžasná muzikantka a speváčka, maturantka premiantka. Predstavenie vo Veľkých Levároch na detskom festivale ma len utvrdilo v poznané, že som pred časom zaklopal na správne dvere. Počas celého festivalu na úplnom západe Slovenska mi priniesli nové poznania, možnosť spoznať, ďalších oduševnelých ľudí, ktorí robia folklór srdiečkom, nezištne, majú radi detičky, ktorým chcú odovzdať všetko o čom majú vedomosti, čo nám tu zanechali naši predkovia.
    Stať piata: premiérový program Spevom maľované, tancom cifrované…
    Premiérove programy bývajú veľkolepé, sú vyvrcholením dovtedajšej práce, kolektív sa chce predstaviť čo vytvoril na mnohopočetných nácvikoch, sú to hodiny odriekania, opakovanie tancov , spevov, muziky. Generálna skúška dala možnosť doladiť detaily, nacvičiť úvod , záver tohto programu. Teším sa na zajtrajší deň. Pozval som viacerých kamarátov a známych, aby som im ukázal, že aj na dolnej zemi, sa aktívne pracuje s folklórom, že aj tu sú ľudia, ktorí chcú ľuďom robiť radosť. Dom Matice Slovenskej veľká kultúrna sála sa začína zapĺňať divákmi, hosťami, ja netrpezlivo očakávam mojich kamarátov Elenku a Janka, s ktorými som sa dohodol o prekvapení pre tento folklórny kolektív. Program začína. Najmenšie detičky v sprievode malej muziky, ktorú primášuje Rebeka Haládiková sa predstavujú svojim nacvičeným programom. Vyvolávajú obdiv divákov, presvedčujú svojich rodičov, že neboli zbytočné hodiny nácvikov. V týchto utešených tváričkách je vidieť nezvyčajné sústredenie, napätie, aby nič nepokazili. Mne sa práve to veľmi páči a obdivujem to , aj keď nie všetko vyjde, ako deti vedia na nepodarok reagovať. Je to radosť pozerať sa na týchto začínajúcich umelcov, ako vedia byť zodpovední nielen voči sebe , ale aj voči kolektívu. A práve toto je fenomén výchovy detí v kolektíve, toto je fenomén folklóru, toto je spoločná práca s jedným cieľom, byť voči sebe tolerantní, slušní, ľudskí. Nastupuje stredná skupina detí, ktorí sú vekovo starší, ktorí predviedli tance a hry z novozámockého okolia. Na scénu prichádza už veľká skupina , skupina mládežníkov, spolu s nimi nastupuje aj muzika pod vedením primášky Zuzky Klimantovej. Prvé tóny, prvé akordy, prvé piesne v podaní speváčky Rebeky, divákov dostávajú do pre nich netušenému tranzu. Rebeka svojím prekrásnym spevom divákov elektrizovala, muzika svojim doprevádzaním viac tento výboj podporila, kedy na konci tohto vystúpenia nastal výbuch potlesku.

    Nasleduje opäť tanečné číslo v podaní staršej tanečnej skupiny s oblasti Branova. Verbunk a spoločný párový tanec opäť roztlieskal divákov. Vyslúžilé tanečnice folklórneho súboru Matičiarik zatancovali Horehronské ženské kolá a dupáky. Po nich nasleduje číslo,ktoré ešte nebolo na scéne, čiže totálna premiéra. Clivá melódia detvianskej pesničky „ Spoza vrch poľani…“ v podaní Zuzky ma priviedla na javisko. Pociťujem trému, ktorá asi pri každom prvom vystúpení musí byť. Fujarový rozfuk, prerušuje podmanivé husle. V hľadisku je cítiť, ticho a napätie divákov. Hlavou mi preblesklo, asi sa to páči, tréma spadla až kdesi do krpcov. Teraz som sa začal cítiť uvoľnene a vedel som, že sa totálne musím odovzdať divákom. Moje krásne zlaté muzikantky, speváčky ma svojím prekáracím spevom len v tom utvrdili. Pri rozkazovačkách spolu s muzikou, ich hrou a aj spevom som sa dostal do tranzu spolu s divákmi. „ Majerki majerki …“ boli vyvrcholením nášho spoločného čísla. Potlesk, opakovačka a ešte potlesk, bol pre mňa balzamom a zároveň pohladením duše, bol to pocit, pre ktorý sa naozaj oplatí robiť folklór a radosť pre diváka. Nevýslovná radosť ma opantávala pri pohľade na muziku, ktorú som si v duchu nazval mojou muzikou.

    Premiérové predstavenie pokračuje spevmi a záver programu je ukončený tancami z Parchovian, ktoré nacvičil Ľuboš Topor, ktorý aj choreograficky a metodicky spolupracuje s kolektívom Matičiariku. Potlesk, skandovanie divákov toto sprevádzalo ukončenie programu. Súčasťou takýchto slávnostných koncertov sú aj ďakovania. Ja som sa už dlhšie zamýšľal, aké poďakovanie pripravím pre tento kolektív. Ja veľmi rád počúvam rozprávky, hlavne tie slovenské a ešte najradšej Dobšinského rozprávky. Tak ma napadlo, že by som ako darček daroval tri groše, presne podľa rozprávky „ O troch grošoch „. A keďže moji dobrí kamaráti Janko a Elenka z Trnavy majú ako koníčka pečenie tôrt, tak som ich poprosil či by dokázali upiecť tortu v tvare troch grošov. Elenka je famózna pekárka a výtvarníčka v jednom, tak prehlásila, že pre ňu to nebude problémom. Ako som ich pred začiatkom netrpezlivo očakával, bol som neuveriteľne zvedavý, aké dielo Elenka vykúzlila. Tak a dočkal som sa Prišli na javisko, traja s tromi. Janko, Elenka a Kristínka s tromi veľkými tortami, každá okrúhla a vo farbe zlata, ako jeden groš. Tak jednu tortu sme požičali členom Matičiariku ako symbol, že som im chcel odovzdať moje poznania, získané za predošlé roky môjho pôsobenia vo folklóre. Druhý groš, symbolizoval súčasnosť, ktorú si užívame a predstavuje to čo Matičiarik na javiskách odovzdáva divákovi. A ten tretí, imaginárne posielame do nebíčka, našim predkom, ktorí pre nás vytvorili, vyzdobili a poskladali, nepreberné množstvo, piesní, zvykov, tancov, obradov a prekrásnej hudby. Pri pohľade na všetkých účinkujúcich na javisku, na ich šťastné úsmevy, iskričky spokojnosti v očiach, ma presvedčujú, že ľudia, ktorí sa starajú o folklórny súbor Matičiarik to robia s láskou, z presvedčenia a pre radosť mladej duše.
    Stať šiesta: Vyznanie…..
    Onedlho končím so svojou pracovnou misiou na dolnej zemi. Popri práci našiel som si folklórne vyžitie aj tu, v obilnici Slovenska, v rovinatom kraji, ktorý sa mi v počiatku nejako nie veľmi páčil, ale tu žijúci ľudia ma svojim správaním, pracovitosťou, kamarátskosťou presvedčili, že je tu výborne, že sa tu rád a neraz vrátim. Našiel som si tu mnoho kamarátov, známych. Našiel som si tu folklórneho spriaznenca, folklórny súbor Matičiarik z Nových Zámkov a našiel som si tu pre mňa výborných priateľov, muzikantov Matičiariku, Zuzanku, Miriam, Beuš, Rebeku, Lauru, Ferka, Peťa, Milana, Stanka a Albína. Našiel som si tu „ Moju muziku „. Patrí Vám všetkým moja veľký vďaka, že sa zo mňa stal medzi Vami malý chlapec, aj keď s inými rozmermi. Budem stále a veľmi rád spomínať na Vás.
    Stať posledná: Človek…
    Duša človeka je asi všade rovnaká, asi je len na jedincovi, ako si ju otvorí voči svojmu okoliu, ako sa vie oddať a rozdať so svojimi pocitmi, so svojou láskou, so svojimi znalosťami. Podľa mňa, každý jeden človek má v sebe kus človečenskej lásky , ktorú niekedy spontánnejšie, alebo uzavretejšie prejavuje voči svojmu okoliu. Ja by som si nesmierne želal, aby sme otvorili brány svojej lásky človeka k človeku stretnime sa všetci kol dokola na jednej velikánskej scéne, ktorej dajme názov Slovensko, chyťme sa za ruky, objímajme sa, hľaďme si do očí, smejme sa navzájom, radujme sa, majme sa vzájomne radi.

    Pre všetkých čitateľov Váš Imro Oravec

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 4,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.