PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • VIANOCE PO PETROVJANSKY

    Čas pokoja, lásky, radosti a očakávania. Starí rodičia pri spomienke na tieto nádherné sviatky majú aj vianoce3_2slzu šťastia v oku. Povedia Vám, že nemali pod stromčekom darčeky, ale mali sa navzájom radi. Bol to čas bohatý na záľahu snehu, sanica na aktovke a čuškanie sa po jarku. Ale len ten, kto mal poriadne topánky. Kto nemal, tak sedel doma na okne a mohol sa len pozerať na tých vonku. Podľa rozprávania pani Márie Matisovej rodenej Komovej si priblížime atmosféru Vianoc.

    Deň pred Vianocami išiel otec do lesa, priniesol stromček (smrek) a zavesil na hradu. Deti ho ozdobovali až na Viľiju. Obaľovali kocky cukru do farebného staniolu, pozlacovali farbou orechy, jabĺčkami. Pripevňovali sa aj malé sviečky v štipcových držiakoch. Už v tej dobe sa dal v Prešove kúpiť aj papierový betlehem. Oblátky pre celú obec piekol kostolník. V predstihu museli malí chlapci nahotoviť štiepky.Týždeň pred Vianocami sa začalo so samotným pečením. Za to, že deti pomáhali pri pečení a o obstrihávaní oplátok, mali výsadné právo aj roznášať hotové pečivo po dedine všetkým veriacim. Ľudia po chlapcoch posielali pre kostolníka zrno a kukuricu ako naturálnu odmenu. I chlapci dostávali do ,,torbečky”nejaký ten ,,šestak.” Na Viľiju sa doma piekli bobaľky, cenke koláče s tvarohom, ľekvárom, kapustou, sušenými hruškami, kysnuté rožky s orechmi s makom a kakaom. Vinšovníci chodili u nás v Petrovanoch už v tento deň Vilije, ale ženy nemali chodiť z domu ani k susedom niečo si vypožičať. Vraj to prinášalo nešťastie. A ani nechceli, doma mali roboty vyše hlavy s prípravou štedrej večere. Gazda, gazdiná aj staršie deti držali po celý deň prísny post. Dievčatá pomáhali mamke pri pečení koláčov a bobaliek. Prvú, ktorá vypadla z plechu schmatla dievka a vybehla von. Z ktorej strany dediny zabrechal pes, v tú stanu sa mala vydať. Alebo, mať nakázala dcére tesne pred večerou pozametať ,,chižu.” Smetie vyniesla na dvor a tam počkala, z ktorej strany pes zašteká. Večerať sa začalo, keď zvonili na Pacere – to bolo o šiestej. V neskoršej, modernejšej dobe začiatok večere oznamovali členovia poľovníckeho združenia ,,Svornosť.” Vypálili niekoľko striel z guľovnice, každý pred svojim domom na ulici, kde býval. Ešte pred večerou zaniesol gazda trocha bobaliek kravám do maštale, i psík dostal bobaľku, oplátku. Tak si uctil psa – ochrancu svojho majetku aj kravku, ako darkyňu mlieka pre deti. Keď sa vrátil a nastal čas šiestej hodiny, lampu zhasli. Horeli len sviečky na stromčeku a jedna na stole plnom dobrého jedla. Pod parádnym, tkaným obrusom musela byť na každom rožku jedna minca. To aby ich v rodine bolo po celý rok dostatok. Z rovnakého dôvodu sa dávalo obilie, do taniera z každého druhu. Pšenica, jačmeň a kukurica. Po večeri sa všetko odnieslo aj s omrvinkami kysnutého koláča dobytku, aby bol zdravý. Nohy stola sa zviazali železnou reťazou, aby bola rodina súdržná. Pod stôl sa uložil snop slamy. Bolo to na pamiatku slamy v jasličkách, na ktorých ležal Ježiško. Všetko potrebné na večeru muselo byť prichystané na stole. Počas večere sa nesmel nikto vzdialiť, verilo sa že by mohol do roka zomrieť. Spoločne sa celá rodina pomodlila Otčenáš, Zdravas a otec – hlava rodiny pýtal požehnanie pre jedlo položené na stole. ,,Pane požehnaj nám tieto dary, ktoré budeme požívať skrze Tvojej štedrosti.” Potom rozsvietili petrolejku a postupne sa začala jesť večera. Dospelí si naliali po poháriku ,,hriateho.” Otec dával každému do ruky oplátku s medom a str&u acute;čikom cesnaku. To preto, aby boli všetci zdraví po celý rok. Mamka šikovne urobila dcéram na čelo krížik s medom, aby boli dobré, milé a sladké ako tento med. Predsa len sladké dievča sa bude páčiť mládencom. Nasledovali makové bobaľky (šúľance) s medom. Potom nasledovala kapustnica s klobásou a ,,kozarami” (huby). Typická petrovjanská sa zahusťuje jačmennými krúpami. Ryby sa u nás na Viľiju nejedávali. (Ale ani to nemožno celkom vylúčiť. V Toryse muselo byť v dávnejších dobách množstvo rýb. Ústnym podaním sa dochovalo, že sa ryby chytali jednoducho, sediac v člnku a s podberákom v ruke. Boli to časy, keď ešte nebol žiaden most cez Torysu. Povedal už nežijúci strýko, že mládenci chodili za frajerkami do Kendíc na nejakých chodúľoch. Preto, aby si nenamočili šaty a čižmy.) Po večernej modlitbe si malé deti políhali na rozložený snop slamy blízko stromčeka. Ležali tíško sledujúc trblietajúce sa strieborné papieriky na stromčeku, zo spodku obdivovali tú nádheru, až zaspali.  Rozbaľovanie darčekov nepoznali. Tie sa pod stromček nedávali. Naši predkovia veru peniazmi neoplývali. Jednoducho zadovážili každému všetko podľa jeho potrieb. Chlapcom dali ušiť nohavice z ,,ďablovej skury” či košieľku, topánky do ,,šustra” , lebo im vyrástla noha. Nie pre rozkoš, že sú Vianoce, ale z nutnosti. Dievčatám dávali nové šatky, vyšívaný fartušek. Nebol pod stromček, ale do koscela. Mimochodom, nové oblečenie bolo zásadne určené do kostola. Šaty na každy dzeň, bolo pre deti len podedené po starších súrodencoch a obnosené i poplátané. K špinavej robote stačilo aj tzv. ,,plata na platu.”

    Vráťme sa naspäť k najkrajšiemu dňu roka. VIĽIJA (Adama a Evy), jediný deň, keď nemuseli deti ísť spať s kurami. Boli hore, aby mohli ísť na polnočnú omšu. Kostol bol najkrajšie vyzdobený práve počas Vianoc. Po bokoch oltára stáli vyzdobené jedličky. Po ľavej starne pri tzv.,, močarmanskom oltári “sv. Martina bol početný figurálny Betlehem. Bola to skutočná pastva pre detské očká. Uprostred sv. rodina,  Ježiško v jasličkách. Traja králi a jeden celý čierny, vedie ťavu- cudzokrajné zviera. Popri maličkých ovečkách, kozičkách a psíkoch bol aj v mojich očiach najväčším favoritom v súťaži krásy slon. Keď si uvedomíme, že vtedajšie deti nemali doma rozprávkovú knižku, nebol rozhlas ani televízia, musel byť pohľad na taký Betlehem pre detskú dušičku rozprávkovým zážitkom.

    Večná škoda pre dnešné deti. Nezažijú romantické chvíle a vzácnosť  Vianoc i tajomstvo Božieho narodenia. Komercia doľahla aj k nám na Slovensko. Doba je pretechnizovaná. Ledva prešli ,,Dušičky”, a výklady obchodov spolu s televíznou reklamou tlačia Vianoce pred oči v čase, keď ešte viac ako mesiac chýba do Mikuláša. Je im to totálne jedno. Preskočili sv. Mikuláša, darcu, ochrancu detí, panien a patróna chudobných ľudí. Našli si komerčný produkt amerického marketingu. Je im lepší trpaslík v červenom kabátiku a v komickej čiapočke. Zavrhli sovietskeho deda Mráza a vhupli rovnými nohami k Santovi, ktorý si predsa musí zavčasu dopestovať bradu, aby boli tie ,,pravé Vianoce.”

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Zatiaľ nehlasoval nikto)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.