PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • Lampášiky 2012

    Na sklonku roka je čas, keď sa obzeráme na ušlých dvanásť mesiacov. Aké boli, čo nám dali, čo vzali, koľko milých ľudí a stretnutí nám priniesli. Tri košické folklórne súbory: Borievka, Košičan a Viganček sa rozhodli pre podobný návrat. Nie však za rokom 2012, ale za omnoho staršími letopočtami. Niekde tam, kde ľudia žili v úzkej spätosti s prírodou, intenzívne ju vnímali a rešpektovali. Život si okrášľovali mágiou, pravidlami, hlbokou vierou a radosťou so života. Prechádzka ročnými obdobiami jedného kalendárneho roka v zvykoch, tradíciách, hrách, tancoch a spevoch, ktoré od našich predkov „okukali“ malí, mladí i trošku starší folkloristi však mala ešte jednu „pridanú hodnotu“ – benefičnú.

    Po skúsenostiach z organizácie podobného podujatia spred roka sme sa rozhodli spolu s Lenkou Adzimovou, že aj v tomto roku 2012 pripravíme vianočný koncert. Prečo? Jednak, minuloročný koncert bol veľmi úspešný, ohlasy divákov nás presvedčili, že sme to urobili dobre. A po druhé, chcel som opäť skúsiť ten neopísateľný pocit, keď všetci vôkol vás, či už diváci, alebo účinkujúci sú nadšení, že sa podarilo dobré a úspešné dielko. Dielko? Takmer dvojhodinový program. Čo nás ešte posunulo ďalej? Minuloročný koncert sme prispeli benefíciou pre Spoločnosť detskej onkológie Detskej nemocnice v Košiciach darom 2.277 €. Je to veľa, alebo málo? Neviem to posúdiť, ale verím, že sme pomohli.

    Témou tohtoročných „Lampášikov„ bol teda rok na dedine. V skratke sme chceli divákom predviesť, aspoň niektoré zo zvykov a obyčajov, ktoré sa udiali počas kalendárneho roka.

    V minulom roku sme zrealizovali dva koncerty a to v Zámutove a Košiciach. V benefičnej „šnúre“ sme Zámutov ponechali. Je tam vynikajúca podpora obce v podobe starostu Dušana Višňovského, samozrejme aj obecného zastupiteľstva a v neposlednom rade v podobe nadšeného folkloristu a môjho dobrého kamaráta Petra Picera Višňovského. V Košiciach sme doma. Pridali sme mesto Humenné.

    Nuž, ale poďme na jeho začiatok.

    Jar je ročné obdobie, s ktorým sú spájané v našich zemepisných šírkach príjemné

    asociácie – znovuzrodenia, obnova, opätovného rastu, ale aj vôní, čerstvej zelene, snežienok a lásky. Preto je často jar označovaná za najkrajšie ročné obdobie. V čase keď kresťania oslavujú veľkú noc, oslavovali naši predkovia začiatok vegetačného obdobia. Zrod nového života v kolobehu ročných období symbolizovala životodarná voda, maľované vajíčka a mladé stromčeky. Z obdobia pohanstva pochádzajú slovanské jarné hry na brány a mosty, ktoré symbolicky vyjadrovali prechod z jedného obdobia do druhého, zo zlého k dobrému. Hra Hajaj ďonďom, ktorú vám na javisko prinášajú dievčatká z DFS Viganček bola v rôznych častiach Slovenska zaznamenaná už na samom začiatku 19.storočia.

    Vzápätí nasleduje karička folklórneho súboru Borievka pod názvom Bidovská karička, v ktorej dievčatá zaujímavo využívajú dvojaký jazyk pri speve, východniarčinu a maďarčinu, keď sledujete tento tanec zrazu pri speve Vám čosi nepasuje a zistíte, že jazyk sa zmenil, veľmi zaujímavo postavený tanec. Novovzniknutý folklórny súbor Košičan uviedol v tomto programe sólový tanec z Vyšného Klátova v podaní Martina Baču a jeho tanečnice Nikoly Platkovej.

    Dievčatká z detského súboru Viganček uzavreli jarné obdobie prekrásnymi spevmi z Kojšova „ Uľjana„.

    V turičnú nedeľu dievčatá a nevesty vybrali z dediny dve chudobné dievčatká. Chodili s nimi zo spevom z domu do domu. Všade, kde zaspievali, ich obdarovali drobným peniazom, alebo rôznymi dobrotami. Dievčatá chodili celý deň. Večer rozdelili peniaze na tri časti – na kostol, pre Uľijanky a z toho čo ostalo si o týždeň spravili zábavu. Dodnes, a to bez ohľadu na to, či v Kojšove sú, alebo nie sú sirôtky, kráčajú krojované dievčatá a ženy v nedeľu 50 dní po Veľkej noci s dvoma deťmi v bielych šatách od

    domu do domu a pripomínajú si, ako to bolo kedysi.

    A to sme už na prahu leta. Obdobie letného slnovratu je pretkané magickými a čarovnými úkonmi v spojitosti s ohňom a vodou. Už prvomájová rosa sa považovala za účinný liek proti bolestiam. Variace kolesá spustené z vrcholov do dolín, fakle, preskakovanie vatier. To všetko malo očistnú funkciu. Ľudia taktiež viacerými spôsobmi využívali rastliny, ktoré v tomto čase kvitli. Leto však prinášalo hlavne priestor na práce na poli, zábavu pod šírim nebom, či hry detí vonku.

    Košičan pozabával divákov svižným a ľúbivým fľaškovým tancom.

    Borievkári nastúpili s tradičným “Zámutovským čardášom“, ktorý zožal najmä v Zámutove veliký ohlas.

    Naše detičky zasa predstavili zvykoslovným pásmom „Jak sme kerscili„. Milé hry detí, ako jednému dievčatku ostatné kamarátky vyrobili novú bábiku, ako ju privítali do detského hravého života so všetkými poctami a náležitosťami ako v riadnom živote. Toto číslo vylúdilo úsmevy u všetkých divákov.

    DĽH Viganček zahrala kompozíciu šarišských piesní venovanú Jožkovi Príhodovi z Petrovian. Hudobné číslo trocha ukľudnilo javisko i hľadisko.

    Letnú časť ukončili speváčky z Košičanu sugestívnymi Jánskymi spevmi.

    Jeseň bola obdobím poďakovania zemi a nebu za dary. Zber úrody, dožinky, hody a jarmoky. Úroda sa zvážala z polí do sýpok. Prvý snop niesol gazda obrátený steblami dopredu, aby myši nenašli klasy. Keď bolo obilie vymlátené, rozhodili po stodole jednu hrsť pre myši, druhú pre vtákov. Ľudia, ktorí dlhé dni spoločne pracovali na poli do vyčerpania potrebovali odpočinok, a tak ich po prinesení dožinkového venca gazdiná pohostila sviatočným jedlom. A opäť spievali, tancovali a tešili sa zo života. Na Mitra bača a valasi oblečení v nových sviatočných šatách vyhrávajúc na gajdách prišli do kostola, kde obetovali syr a oštiepky. Mládenci narukovali. Deti sa vrátili do školských lavíc. Práce sa presunuli do domova nastalo stíšenie pred adventom.

    Na scénu prichádza Viganček so svojím pásmom „Kuri„. Je to hra na školu, v ktorej sa deti ukážu spevácky, herecky aj tanečne. Presne tak, ako to tento úžasný detský kolektív vie.

    Po mojej balade o odvedení vojakov na vojnu prichádza Borievka s „Verbunkom“, tancom mládencov pred odchodom na vojnu. Jeseň končí zábavnými raslavickými polkami, takým predčasným finále sme ukončili tri ročné obdobia.

    Posledným ročným obdobím je zima, v ktorom sme spojili umenie všetkých troch kolektívov v jeden úchvatný celok. Najprv vyšli na scénu „Vinčare„. Vyslúžilí chlapci zo Železiaru v choreografii Vlada Urbana, navodili tú správnu zimnú atmosféru. Postupne s koledami a vinšami prichádzali najprv detičky z Vigančeka, neoddeliteľná súčasť tejto časti programu, sú na javisku všetci od najmenšej Dorotky, až po najstaršie dievčatá speváčky.

    Po stranách hľadiska už znenazdajky stoja speváčky a tanečníci Košičanu, držiac v rukách sviečky, spievajú koledy rovno v hľadisku. Jeden zo silných dojmov. Na javisko prichádza aj Borievka so svojou koledou. Posledné vinšovanie.

    Vyzývam zástupcu občianskeho združenia VIZUS pri očnom oddelení Univerzitnej nemocnice Rastislavova ul. V Košiciach , aby si prevzal benefičný dar, ktorý sa nám spoločnými silami podarilo vyzbierať pre toto združenie na skvalitnenie diagnostiky pri chorobách oka, ako podporu na zakúpenie špeciálneho mikroskopu.

    Na javisku sme všetci účinkujúci z hrdiel, ktoré sú tak trocha zovreté, vychádza posledná koleda „A ked jasna hvjezda…“. Znejú posledné tóny, snehové vločky padajú na účinkujúcich, pastierska trúba oznamuje koniec nevšednej udalosti, kostolné zvony bijú slávnostné zvonenie, organ hrá „Adeste fidelis„. My všetci účinkujúci nehybne stojíme a takýmto spôsobom ďakujeme divákom, ktorí zasa spontánne vstávajú. „Lampášiky“ odmeňujú nevšedným potleskom. V tomto momente mám zimomriavky po celom tele, nevnímam ani mojich vôkol stojacich spoluúčinkujúcich. Opona sa zatvára a ja mám neopísateľný pocit.

    Každý človek bol zrodený pre nejaké dielo. Každý kto chodí po tejto zemi má nejaké povinnosti k životu…povedal Ernest Hemingway.

    Úprimne ďakujem všetkým, ktorí tento zámer nepoňali ako povinnosť, ale ako srdečný dar tým, ktorí to potrebujú a tým, ktorí sa vedia z umenia tešiť.

    Teda všetkým účinkujúcim, Lenke Adzimovej, Danke Kavalcovej, Ivanovi Harachovi, manželom Nogovcom, bratom Vajdovcom, Alenke Škodyovej, Erike Švedovej, Jarovi Bryndzákovi, Rasťovi Šimkovi, za prípravu a úspešnú realizáciu týchto vianočných benefičných koncertov. Zároveň chcem poďakovať Magistrátu mesta Košice, Európskemu hlavnému mestu kultúry 2013, Mestskému úradu v Humennom, Obecnému úradu v Zámutove, Termostavu Mráz v Košiciach, ktorí nám významne pomohli pri organizácii týchto vianočných benefičných koncertov.

    Tieto koncerty ma presvedčili, že ešte sú ľudia s ktorými sa naozaj oplatí pracovať, ktorí vedia podporiť vaše myšlienky, vaše oduševnenie, sú ešte ľudia pre ktorých sa oplatí niečo stvoriť, aby vaša snaha nevyšla navnivoč.

    Život je dosť dlhý, keď vieš, ako ho prežiť. Život meriame skutkami a nie časom…Seneca

    Pozdravujem všetkých a prajem Vám veľa zdravia, šťastia a úspechov v nadchádzajúcom roku 2013.

    Váš Imro Oravec

    FOTO: Adriana Modrá
    Pozrite si aj záznam z LAMPÁŠIKOV 2011 v našej folklórnej televízii.

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 1,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.