PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Elvíra
  • Darinka Labudíková – folkloristka telom i dušou!

    Volá sa Darinka Labudíková a mnoho z Vás ju zahliadlo na javisku ako tanečníčku, speváčku alebo moderátorku rôznych manifestácií v Chorvátsku. Jej meno ste mohli započuť aj v akejkoľvek súvislosti so slovenským folklórom. Hyperaktívna, šikovná, ambiciózna, pracovitá, neskutočne talentovaná, mladá a sympatická dievčina s veľkým srdcom a obrovským odhodlaním, jednoducho folkloristka telom i dušou.

    Darinka, na začiatok by si sa mohla našim čitateľom predstaviť.

    Mám 26 rokov, som z Kysuckého Nového Mesta, kde i momentálne žijem. Vyštudovala som prekladateľstvo a tlmočníctvo so zameraním na španielsky jazyk na UMB v Banskej Bystrici a následne románske jazyky na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. A momentálne sa živím viac menej folklórom, čo  úplne logicky vyplýva z môjho zakončeného štúdia…(smiech)

    Môžeš nám povedať, ako sa dá v dnešnom svete živiť folklórom?

    V prvom rade je podstatné, čo si každý predstaví pod pojmom „živiť“. V mojom ponímaní ide o nesmiernu lásku k folklóru, o to, že človek robí, to čo ho napĺňa šťastím. Čiže z finančného hľadiska je takmer nemožné sa folklórom uživiť, ale z toho duševného, a pre mňa podstatného, je to možno až moje bytostné opodstatnenie, keď vidím a počujem ohlasy na moje choreografie. Ten pocit sa nedá zaplatiť!

    Keď hovoríme o folklóre a práci s folklórom, mohla by si nám opísať, ako si sa vôbec dostala ku folklóru? A akou folklórnou cestou si  prešla?

    Začiatky siahajú do môjho útleho detstva, do obdobia školského veku. Všetko išlo úplne prirodzenou cestou, pretože som od malička chcela tancovať, tak ma rodičia prihlásili na tanečnú na základnú umeleckú školu, kde som si prešla od baletu, cez scénický a spoločenský tanec až po folklór. A práve folklóru som zostala aj verná. Nasledovalo krásne obdobie v detskom folklórnom súbore v rodnom meste, vďaka ktorému som sa neskôr dopracovala až do folklórneho súboru Drevár z Krásna nad Kysucou. Začínala som ako tanečníčka, neskôr aj ako speváčka, a teraz vo FS Drevár pôsobím ako choreograf a tanečný pedagóg. Samozrejme, že počas štúdia na vysokých školách som navštevovala aj iné súbory, ako FS Mladosť, FS Bystrina (Banská Bystrica), FS Dopravár (Bratislava), ale srdce ma stále tiahlo na Kysuce a tak som sa vždy nakoniec venovala naplno iba rodnému súboru.

    Už vieme, ako si sa dostala ku folklóru, ale zaujímalo by nás kedy a ako si objavila v sebe talent na vytváranie choreografií a výučbu tanca? Predsa len to nedokáže každý tanečník a dokonca na to existujú aj školy.

    To prišlo nejako samo a automaticky. Jednoducho sa pre mňa folklór stal životom, kedy som sa zrazu necítila iba ako tanečník interpret, ale ako človek, ktorý folklórom a najmä folklórnym tancom a hudbou žije. Inak povedané, začala som navštevovať folklórne festivaly, školy tanca, študovať archívne videonahrávky a pátrať po všetkých možných a dostupných informáciách ohľadom folklóru. Možno sa pýtate prečo som nešla potom na vysokú školu múzických umení študovať choreografiu? Odpovedať na to asi ani sama neviem. Chcela som vyštudovať niečo, čo ma uživí a popritom robiť folklór na odreagovanie stresu. No netušila som, že nakoniec moje srdce prevezme vedenie a môj život bude tvoriť len folklór. Ale nesťažujem sa, práve naopak už si ani neviem predstaviť celé svoje fungovanie bez folklóru.

    Ale predsa len ťa musel niekto aj priučiť a zdokonaľovať ťa v tanci.

    Samozrejme, že áno. Vždy som natrafila na skvelých ľudí. V detskom folklórnom súbore to bola pani učiteľka Ozaniaková, ktorá bola neskutočne temperamentná a tá mi otvorila azda tie správne tanečné dvere. A potom vo FS Drevár som mala tú česť byť pod tanečným dozorom skvelého pedagóga a choreografa, a mimoriadneho človeka Mgr. Pavla Cienika, ktorý ma naučil cítiť tanec a vnímať priestor, čo je pre choreografov to najpodstatnejšie. Nakoniec som sa stala aj jeho tanečnou asistentkou a spoločne sme vytvorili už viacero choreografií, pretože s pánom Cienikom sme nejakým spôsobom telepaticky tanečne prepojení a dokážeme si čítať myšlienky. (smiech)

    A teraz sa dostávame k podstate veci. Ľudia v Chorvátsku ťa poznajú ako človeka, ktorý intenzívne pracuje so slovenským folklórom so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Takže otázka znie: Čo ťa priviedlo do Chorvátska?

    Láska. (smiech) Láska osobná, ale i láska k folklóru. Do Chorvátska som sa dostala vďaka spomínanému choreografovi P. Cienikovi, ktorý dlhoročne spolupracuje so SKUD-om Braće Banas z Josipovca, ako jeho asistentka tanca. A veľká zhoda náhod ma priviedla nakoniec vďaka Samirovi Slivkovi do SKUS-u Ivana Brníka Slováka, priamo do Jelisavca. Pôvodne išlo len o týždňový kurz s cieľom vytvorenia dvoch choreografií pre ich súbor, no nakoniec to skončilo tak, že som dnes členkou súboru a taktiež ich tanečným pedagógom a choreografom.

    Čo ťa presvedčilo ostať v Chorvátsku a venovať sa práve Slovákom žijúcim v zahraničí?

    Talent! A to neskutočný! Naozaj bolo aj je pre mňa neuveriteľné pracovať s mladými tanečníkmi, ktorí sú mimoriadne talentovaní, disciplinovaní a najmä ochotní spolupracovať, pretože toľká snaha a následne prejavená vďaka a úcta sa len tak ľahko nevidí. Bolo by mi ľúto, keď vidíte, aký majú potenciál, nepomôcť im k absolútnemu zdokonaleniu. Môžem povedať, že SKUS I.B.Slovák má niektorých lepších tanečníkov ako sú tanečníci v slovenských súboroch. Dokážu odtancovať choreografie na sto percent, o čom svedčí aj to, že ich publikum neustále odmeňuje potleskami a že ich pozývajú na takmer každú manifestáciu. A ďalšia vec, ktorá je podľa mňa dôležitá je to, že tanec, ktorý sa prezentuje a učí v rámci matíc slovenských v Chorvátsku je už veľmi pretransformovaný a od pôvodného slovenského folklóru sa veľmi líši. Rozdiely sú v tom, že niektoré regióny do seba absolútne splynuli, tým pádom zanikli typické charakterové prvky tanečných oblastí a evidentne je to chyba tanečných pedagógov, ktorí neboli v danom smere odborníci, ale len laicky spájali jednoduché kroky a prvky, z čoho vznikol jeden veľký chaos na javisku. Našťastie si už súbory pozývajú odborníkov zo Slovenska, ktorí sa im snažia vytvoriť prekrásne choreografie, prípadne súboristi navštevujú folklórne festivaly a školy tanca, čiže  tiež istým spôsobom napredujú.

    Si teda členkou a choreografkou v Jelisavci, kde sa vidí neskutočný pokrok vďaka tvojej práci. Nechystáš sa spolupracovať aj s inými maticami?

    Ďakujem za kompliment a dúfam, že budeme i naďalej napredovať. Čo sa týka spolupráce s ostatnými maticami slovenskými, tak v spolupráci s pánom Cienikom sme vytvorili i choreografiu pre MS Jakšić, ktorá sa tiež vďaka tejto kolaborácii dostala do povedomia divákov a prezradím Vám, že opätovne chystáme spoločný tanečný projekt vo februári. A taktiež spolu so Samirom Slivkom spolupracujeme tanečne i hudobne s MS Zokov Gaj, ktorá sa vďaka nám opäť postavila na nohy, pretože kvôli ľudskej chamtivosti takmer zanikla. Každopádne by som chcela ešte poznamenať, čo sa týka tejto témy spolupráce, že momentálne spolu so Slovenským kultúrnym centrom v Našiciach pripravujeme tanečné domy a školy tanca, ktoré by prebiehali vo väčších maticiach a zúčastňovali by sa ich všetci matičiari, ktorí by prejavili záujem. Je to projekt, ktorý ešte čaká na schválenie, ale veríme, že sa nám ho podarí zrealizovať, pretože takýmto spôsobom by sme priniesli do súborov pravý slovenský folklór a výučbu tanečných prvkov a tradičných piesní podľa regiónov, improvizáciu a všetko, čo ku folklóru neodmysliteľne patrí, a to pod odborným dozorom tanečných pedagógov a profesionálov, čo by si následne súbory mohli spracovať v rámci vlastného tanečno- hudobného repretoára.

    A na záver, ešte jedna otázka: Ako vidíš svoju budúcnosť?

    Očami. (smiech) Ale nie, sama neviem. Chcela by som ostať v Chorvátsku a venovať sa naplno slovenskému folklóru, choreografiám, tancom, zvykom, rôznym výskumom, pomáhať aj ostatným Maticiam slovenským, s radosťou spolupracovať so všetkými, ktorí prejavia záujem. Lenže momentálne je taká situácia, že si v Chorvátsku zháňam prácu, aby som získala víza a mohla si splniť tento sen. Tak azda padne nejaká folklórna kométa.

    Samir Slivka

    Rozhovor pre časopis Prameň (január 2013)

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 13,, priemer: 5,92 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.