PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Alžbeta
  • Vianoce na Zemplíne

    Predvianočné zvyklosti a tradície v regióne Zemplína sú aj v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou života mnohých ľudí. Aj keď sa viaceré zvyky a rituály dodržiavajú v obmedzenej miere a prevažne obyvateľstvom na vidieku, naďalej sa odovzdávajú ďalším generáciám.

    Na zachovaní zvykov našich predkov sa významným spôsobom podieľajú aj rôzne folklórne skupiny či súbory. „Tradície v predvianočnom období boli kedysi naozaj veľmi bohaté a hoci sa dnes úplne všetky nedodržiavajú, robíme všetko preto, aby sa s nimi oboznamovala čo najviac hlavne naša mládež.“

    Tradičné rituáli sa v predvianočnom období začínali praktizovať na Ondreja. „Gazdom na dedine sa premiestňovalo pracovné náradie, no hlavne bráničky, po našom kapury na druhý koniec dediny.“ Rôzne huncútstva pokračovali aj počas obdobia priadok, na ktorých sa stretávala dedinská mládež.  Veľké množstvo tradícií je spojených s magickým sviatkom svätej Lucie. „Gazdovia primiešavali dobytku k potrave cesnak, aby od nich odháňali bosorky, z cesnakovej vňate sa narobili vence, ktoré sa následne rozvešali po maštali.“ V tento deň sa najmä mladí ľudia zahaľovali do bielych plachiet, tváre si posypávali múkou a spoločne chodili vyháňať bosorky a zlých duchov z jednotlivých domácností. „Na sviatok Lucie slobodné dievčatá zároveň spoločne varili pirohy. Do každého z nich vložili lístoček s menom muža. Dievča, ktoré vložilo lístoček do prvého piroha, ktorý počas varenia vyplával na povrch, sa malo v blízkej budúcnosti vydať!“

    Štedrý deň

    Štedrý deň sa stále niesol v znamení veľkého pôstu. Počas takzvaného viliového dňa pripravovali gazdiné štedrú večeru, tesne pred jej začiatkom priniesol gazda do kuchyne slamu na znak narodenia Ježiša Krista. Niektorí doniesli  aj plachtu, po našom partok plný sena, ktorý sa nechal na podlahe až do Prvého sviatku vianočného, Božieho narodenia.  Pod obrusom stola mali rodiny umiestnené peniaze, aby bol ten budúci rok bohatý a aby bolo všetkého dostatok. Pod stolom nesmela chýbať ani sekera, ktorá sa tam kládla kvôli tomu, aby boli ľudia zdraví a tuhí ako železo. Nohy stola boli opásané železnou reťazou, aby rodina držala pokope. Cez Štedrý večer začínali domácnosti navštevovať aj jasličkári, do príbytkov vstupovali otázkou, či sa im domáci dajú rozveseliť.

    Ľudová slovesnosť zemplínskych Sotákov bývajúcich na území severovýchodne od Humenného v údolí Laborca, Udavy a Cirochy, má“ svoje“ bohaté tradície. Ráno na Štedrý deň gazdiná položila na dvor starú železnú obruč zo suda a nasypala do nej kukuricu a pšenicu, pričom ani raz nezavolala na sliepky, to aby ju nepočula vyšná ani dolná gazdiná. Tá by odvábila sliepky k svojim a mala by viacej vajíčok. Do obruče dávala kukuricu preto, aby sa sliepky držali pokope a nechodili znášať do cudzieho dvora.

    Pred večerou gazdiná zobrala šechtár a išla k potoku (jarku), ktorý tiekol cez valal. Dvakrát nim zakývala nad vodou a tretíkrát ho ponorila do vody so slovami : Ňeberu vodu ale šmetanku! To preto, aby v aby v dome bolo masla a mlieka po celý rok. Šechtár s vodou postavila k stolu a vhadzovala do neho z každého jedla jednu lyžičku. Pred večerou gazda s gazdinou so sviečkou v ruke išli do chlieva, aby sa z vianočných dobrôt ušlo niečo i nemým tváram. Na najkrajšej poduške niesli upečený „poplanok“, vo vnútri ktorého bol cesnak a med. Cesnak preto, aby bol statok zdravý po celý rok a tučný ako tá poduška. Z chlieva sa vracali s veľkým otepom slamy a cepami. Slama spríjemňovala idylu Vianoc. Hlinené dlážky sa takto premenili na zlatý slamený koberec. Pri vstupe do izby gazda pozdravil a zavinšoval : Vinčuju vam ščešľivi svijatki na to Boži narodzeňe, aby sce mali veľo radosci, malo banosci,u poľa hojnu urodu, u doma prichodu, u sušedov prijazeň a abi sce še po šmerci s tim Ježiškom, ktori še o pounoci narodzi, muhľi v slave nebeskej še radovac. To vam vinčuju.

    Pred večerou si každý člen rodiny umyl ruky v nádobe, v ktorej boli mince.  To preto, aby každému nikdy nechýbali a boli bohatí.  Po umytí poutierali ruky do červeného uteráka, aby boli pekní, červení a zdraví. Skôr než sa začalo jesť, hlava rodiny, gazda, porozhadzoval hrach a orechy do kútov izby – vraj pre anjelikov.  Večera začala zapálením hromničky a bozkávaním chleba – kračúna.

    Uprostred neho bola malá fľaštička s medom, cesnak a posýpaný mak.  Kračún sa jedol až na Nový rok.  Všetkých jedál bolo najmenej deväť, najviac dvanásť.  Boli to med, cesnak, oblátky (oštije), kapustnica, hríbová (kozarová) polievka, fazuľa, hrach, bôb, omáčka zo sliviek, omáčka z tatarčenej múky, pirohy, opekance s makom (fučki).  Množstvo a výber bol v každej rodine iný, podľa tradície.  Kapor pribudol až neskôr.  Pred jedením stará babka alebo mamka poznačila čielka detí prstom namáčaným v mede.

    Vianočný stôl  mal nezabudnuteľné čaro. V niektorých rodinách  bol prikrytý senom, na každom rohu boli strukoviny a obilie, ako symboly dobrej úrody. V prostriedku bol kračún a vedľa neho hromnička (svieca). Pod senom vo vreckovke boli peniaze. Veľa toho bolo aj pod stolom. Gazda ako hlava rodiny pod neho dal voňavé seno, sekeru a hrubú reťaz, ktorou obtočil nohy stola. Seno znamenalo pašu, sekera mala zabrániť, aby sa pastierom nerobili na nohách pľuzgiere, keď pôjdu za dobytkom a na cudzích pasienkoch aby ich hájnici nechytili, ale znamenala aj silu. Reťaz symbolizovala jednotu rodiny.  Pod stolom boli aj železá z pluhu, aby zem dobre rodila. Pod stôl kládli naši predkovia aj hus, ktorú chlapci pomazali s medom. To preto, aby si ju viac všímali gunáre a chlapci boli dobrí husiari.  Dyňa bola symbolom hojnej úrody, vreteno a priadza pripomínali, aby bolo po celý rok dosť kurčiat. Pri stole bola aj „bodnička“, maselnica, dbanka a každý sa jej musel dotknúť, aby bolo dostatok masla. Iný zvyk sa zachoval s miešaním obilia, ktoré bolo na stole. Na zmiešané obilie položili misu, a ktoré zo zŕn sa jej prilepilo na dno, toho sa malo v budúcom roku najviac urodiť.

    Po Vianociach z izieb povynášali slamu, izby vyzametali a drobné smeti i so slamkami, najstaršie dievča vynieslo na cestu. Koľko ľudí prešlo cez vyhodené smeti, toľko pytačov dievča bude mať.

    Zvyky sú zvyky a tradícia tradíciou. Vedzme však, že každá z tradícií predstavuje nesmierne duchovné bohatstvo našich starých otcov a materí. S úctou ho zveľaďujme a odovzdávajme s láskou tým, ktorí žijú, i tým, ktorí prídu po nás.

    Pomenovania

    Štedrý deň má u nás viacero pomenovaní. Popri uvedenom názve, ktorý je zrejme najstarší, používal sa často termín Kračún. Označenie pravdepodobne vzniklo z latinského slova creatio, narodenie. Ďalší často používaný názov bol vilija, z latinského slova vigília, ktorým sa označoval predvečer sviatku všeobecne.

    24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) – deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

    V domácnostiach, v ktorých sa na Štedrý deň neumývali v studenej vode, museli tak urobiť na druhý deň skoro ráno. Vo vedre s vodou nesmeli chýbať kovové peniaze, aby na gazdovstve pocelý nadchádzajúci rok nechýbali finančné prostriedky. Aj na Zemplíne bol však Prvý sviatok vianočný predovšetkým rodinným sviatkom. Podľa etnografa Zemplínskeho múzea (ZM) v Michalovciach Jána Ordoša, ak niektorá gazdiná šla v deň Božieho Narodenia na návštevu k susedom, znamenalo to, že sa vzájomné susedské vzťahy v budúcom roku naštrbia. Typický zemplínsky koláč – štedrovečerný kračúnik schovávali až do Nového roka, aby ho potom rozkrojili zo všetkých štyroch svetových strán a dali statku, ako symbol sviatkov hojnosti. Tento zvyk si na Zemplíne uchovávali už od 16. storočia. Koledovanie betlehemcov – počnúc Štedrým dňom až do Troch kráľov – sa tradoval medzi veriacimi východného i západného cirkevného obradu.

    Jasličkárov, čiže vianočných vinšovníkov podľa zápisov v kronikách našich obcí vždy radi privítali v každom dome. Obyčajne boli vždy traja jasličkári a tí so sebou nosili jasličky, čiže maketu vianočného betlehemu. Jeden z vinšovníkov nosieval palicu, ktorou búchal na dvere domu kde prišli vinšovať. Nosili tiež tašku, do ktorej dávali výslužky. Tie tvorila najmä domáca pálenka, orechy, jablká, slanina alebo kto čo mal. Na Zemplíne napríklad jasličkári chodievali koledovať na 1. a 2. sviatok vianočný, pričom neobišli žiadny dom v dedine. Vinše a spevy boli náboženské.

    Pripájam zopár vinšovačiek, ktoré pozná asi každý z nás :

    Vinčujem, vinčujem,
    na totu svatu Viľujočku,
    žebi vam dal Pan Boh vecej ročki dočekac,
    hojňejši, pokojňejši,
    na hure urody, na dvore prikladi,
    v komore veľo, u chiži veśelo,
    To ja vam vinčujem, zo śerca.

    ¤¤¤

    A ja vám vinčujem na totu svatu Viľiju šicko dobre co od mileho Pana Boha
    Požadace. Šcesce, zdrave, hojne božske požehnaňe. Žebi kravki maľi mľiko z visoku penu, hustu šmetanku. V stajni bičkoch jak v ľeše jedličkoch.Na roľi snop zarna na snope.Na luke šena kopu na kope. V chľivkoch kurkoch,kačkoch, puľkoch teľo žebi sce nemohľi ani pozavirac. A po tim marnim živoce Slavu Ňebesku a korunu anďelsku žebi sce obšahľi. Pochvaľeni Ježiš Kristus.

    ¤¤¤

    Vinčujem Vam vinčujem, že na pecu kolače čujem a pod pecom paľenčki, kedz mi z nej nedace, puščim na vas gače a kedz neverice, ta i nohavice.

    ¤¤¤

    Prišli gu vam koľednici ščesca zdravia vinšovac. Omeržľi nam kuščik nosi
    Netreba nas šanovac. Na každi verš orich mame, jablučko i oblatku,
    požehnaňa vam pridame uprimneho gu šviatku. Prišli gu vam koľednici
    vinšovačku darovac „Otvirajce dvere, šerca, nebudzece banovac. Spod
    kožuška vam davame kus šerdečka cepleho, žebi sme s nim rozohriaľi našho Krista maleho.“

    ¤¤¤

    Ta ja vam vinčujem, na te svate hodi, žebi sce maľi mľeka jak vodi. Kravi
    tluste, mľeko huste, tvaruch pod pecom jak stul, hušoch, kuroch pulen dvur.
    Ja to prajem gazdiňi, gazdovi, i calemu dvorovi.

    ¤¤¤

    Vinčuju vám na to Pana Krista narodzene, žeby sme mali hojnejší, pokornejší ročky dočekac, z lesa živnosc, z poľa pilnosc, od Pana Boha lasku, od sušedoch priaznosc, dar ducha svatoho do serdca vašoho. S touto koledou z Trhovišťa, v okrese Michalovce, a s ďalšími vinšami chodili na Prvý sviatok vianočný, v deň Božieho Narodenia, z domu do domu betlehemci – koledníci na Zemplíne.

    ¤¤¤

    Vinšovať je výsadbou mužov a chlapcov, no z Ozoroviec pri Trebišove pochádza
    aj takáto vinšovačka:

    A ja mala panna, vitam Krista Pana. Vitam si ho vitam,
    korunku si pitam. Korunku mi dajce, zbohom ostavajce.

    ¤¤¤

    Verím, že každá rodina sa v niektorých tradíciach nájde a ak aj nie, tak …

    FOTO: PaedDr. Lukáš JANOŠKA

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 10,, priemer: 9,80 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia ku "Vianoce na Zemplíne" - príspevky: 3

    1. Juraj  21. decembra 2012 at 13:23

      páčisa mi tato stranka…

      Odpovedať
    2. Olga  19. decembra 2013 at 11:33

      Ked zije clovek na Slovensku zvyky a obycaje nevnima, su samozrejmostou nad ktorou sa ani nepozastavi pocas sviatkov. Az zivot v cudzej krajine vsetko zmeni. Uz je tomu viac rokov, co zijem v Taliansku, vydala som sa tu a mam male deti. Ked som si precitala tento clanok o vianocnych zvykoch na vychodnom Slovensku a hlavne vinse v nareci, nevedela som zadrzat slzy…
      Dakujem za uzitocne informacie, pomohli mi. Uz sa tesim na tohtorocne SLOVENSKE Vianoce, ktore pripravim mojej rodine.
      Prajem vsetkym Slovakom na Slovensku aj v zahranici pozehnane vianocne sviatky!

      Odpovedať
    3. Jana  15. decembra 2015 at 20:46

      páči sa mi táto stránka

      Odpovedať

    Pridať príspevok Olga Cancel Reply

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.