PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Félix
  • Vianoce na Zamagurí

    Prišiel posledný mesiac v roku, kedy všetko zaváňa vianočnou atmosférou. Ľudia sa pripravujú na tieto najkrajšie sviatku už nejaký ten čas dopredu. Mamičky pripravujú koláče, ockovia varia kapustnicu a naprávajú zauzlené sviečky na stromček, deti okolo nich s radosťou pobehujú a snažia sa so všetkým pomáhať. Ako však trávili tieto sviatky naši predkovia? Aké tradičné jedlá pripravovali na Štedrý deň? V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime túto otázku zodpovedať.

    V našej zamagurskej krajine sa vianočné sviatky spájali s pomenovaním gody. Na Viliju, ako sa u nás nazýval Štedrý večer, sa už od skorého rána gazdiné starali o prípravu štedrej večere, ktorá bola charakteristická svojim obradným významom. Konzumovalo sa viac druhov jedál, čo malo zabezpečiť  hojnosť v domácnosti po celý nasledujúci rok. V každej zamagurskej obci však nachádzame rozdiely v pripravovaných jedlách. Napríklad, začiatok štedrej večere vo Veľkom Lipníku predstavoval kúsok chleba s cesnakom, po ňom nasledovali bobaľky. Ako tretia prišla na rad horochova polievka s gribami a slifčanka  (uvarené zemiaky s uvarenými slivkami). Ďalej si Lipničania pochutnali na pôstnej kapustnici so zemiakmi a ako posledné jedli pečené bobaľky, z ktorých mali zjesť koľko vládali, aby mali peňazí ako maku. V ostatných zamagurských obciach sa pripravovali rezanki s makom, haluški, pirohy s lekvarom, fizolo na kvašno, zočurka s juhom a nechýbali ani rozličné druhy koláčov. Piekli sa obradné koláče – paska, kuh a taktiež kysnuté ľekvarniky, tvarožniky, makovňiky, kapušňiky, gruľovňiky a podobne. O tom, že jedlu pripisovali Zamagurčania veľký význam, svedčí aj to, že časť z jedla zaniesli aj dobytku a hydine, aby „dobre zerli po čili rok“ (Veľký Lipník). V Spišských Hanušovciach dali sliepkam jedlo do železnej obruče, aby „vajcia netratili a držali sa pokope“. Takisto Hanušovčania kúsok z jedla hodili do studne.

    Naši zamagurskí predkovia dbali aj o úpravu stola. Vo Veľkom Lipníku sa na stole nachádzali tri chleby, cesnak a obilie. V Spišských Hanušovciach sa obilie ukladalo pod obrus. Pod stolom ležala slama a v kúte bol uložený snop ovsa. Zamagurčania si svoje príbytky skrášlili zelenou halúzkou z jedle, na ktorej boli farebné stužky a papierové kvety. Takáto ozdoba nazývaná podlažňicka mala ochraňovať ľudí od všetkého zla. Vianočným stromčekom sa mohli pochváliť len majetnejší ľudia a celkovo sa rozšíril až po 2. svetovej vojne. Vianočný jezuľan krášlili jabĺčka, orechy, šišky a podobne. Po tom, čo sa vianočný stromček rozšíril do všetkých domácností, darčeky sa začali ukladať pod stromček, čo nebolo do tej doby v Zamagurí rozšírené.

    Zamagurčania vykonávali rôzne zvyky s vierou, že im to zabezpečí úspech a hojnosť v hospodárstve v nasledujúcom roku. Taktiež prevládalo veštenie, ktoré malo odhaliť skutočnosti budúceho roku. Tieto veštby predpovedali život alebo smrť, veľmi obľúbené boli veštby predpovedajúce vydaj mladého dievčaťa. Vo Veľkom Lipníku sa mala dievka vydať, keď našla v slifčanke párny počet kôstok. Dievky z Veľkej Frankovej sledovali zapichnutý prút pod oknom. Na ktorú stranu padal tieň, v tú stranu sa mala obzerať po budúcom manželovi. Osturnianske dievčatá sa ponáhľali z polnočnej omše domov, ale tak aby sa s nikým cestou nerozprávali. Doma si pod vankúš uložili časť mužského oblečenia a ktorý chlapec sa im zjavil vo sne, toho si mali zobrať za muža. Svoju funkciu vo veštení zohrávali aj jedlá podávané na Štedrú večeru. Napríklad, zlého muža mala mať tá dievka, ktorá mala kyslé jablko. O tom koľko detí bude mať, rozhodoval počet jadierok v jablku. Nezabúdalo sa ani na deti.  Ak našli lyžicu, ktorú rodičia skryli pod obrus, znamenalo to, že budú dobrými pastiermi kráv. Nakoniec sa všetci vybrali do lesa, aby si tak zabezpečili zdravie po celý rok.

    Vianočné sviatky nepochybne sprevádzalo vinšovanie. Vinše mali taktiež pôsobiť na úspechy a skutočnosti budúceho roka. Vinše mali krátku formu a ich obsahom bolo prianie úspechov do budúceho roku. Vinšovníci neodišli na prázdno a za svoje vinše boli odmenení koláčmi alebo peniazmi. Vo Veľkej Lesnej sa vinšovalo takto:

    Vinsujem, vinsujem, na ščenšče, na zdrovie, na to boze narodzeňe,

    že bi mi še docekaľi drugego bozego narodzeňa, v mňejsif gřihaf, ve vienksif miloščaf,

    v hojňejsif a urodňejsif rockaf, jako mi doteroz přezili.

    Pochvaľen Pan Ježiš Kristus !

    O polnoci bola v Zamagurí polnočná omša. Vo Veľkom Lipníku, ešte pred samotnou omšou, nabral člen rodiny z potoka vodu hneď pri prvom zazvonení. Táto voda slúžila na umytie všetkých členov rodiny, aby boli všetci zdraví a čerství, ako je tá voda. V Spišských Hanušovciach verili, že o polnoci sa z vody stane víno a preto si šli po omši nabrať za vedro vody zo studne. Obyvatelia Osturne si mincou potierali tvár, aby mali po celý rok peknú pleť. Rozšírené bolo aj chodenie s betľehemkom, s ktorým mladí chlapci navštevovali od rána každý jeden dom. Za ich ochotu im Zamagurčania dali peniaz, koláče alebo sladkosti.

    Simona Bombarová

     FOTO: Ladislav Hrivko   ¤ Článok bol prvýkrát zverejnený v Zamagurských novinách.

     

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 4,, priemer: 9,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.