PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • VIANOCE NA HORNEJ TORYSE

    Príprava na Vianoce na Hornej Toryse sa začínala už v jeseni. Ľudia sušili ovocie, hrušky, jablká, slivky, čerstvé ukladali na povalu. Varil sa slivkový lekvár, zbierali sa huby, ktoré sa potom dávali do kapustnice. A samozrejme robila sa kapusta. Pred sviatkami sa tiež konali zabíjačky.
    Deň pred Vianocami sa celá domácnosť dôkladne poupratovala. Bielili sa izby, čistila sa drevená podlaha – drhli ju luhom. Prezliekali sa periny, umývali sa okná, všetko v dome muselo byť čisté a do večera hotové. Na štedrý deň boli takéto činnosti zakázané. Verilo sa, že všetko čo sa v tento deň robilo, malo byť vzorové, lebo ako sa spraví na Štedrý deň, tak bude po celý rok.
    Skoro ráno sa vstávalo aj o druhej-tretej a začínalo sa piecť, pretože napečené muselo byť ešte pred svitaním. Chlieb bol poriadne vykysnutý a vysoký, aby hospodárstvo neupadlo. Kúskami cesta, ktoré ostali gazda ponatieral stromy, aby dobre rodili. Potom nanosil na celé sviatky vodu a do studne hodil štipku soli – mala sa tak očistiť.
    Na Štedrý deň platil zákaz vstupu žien do cudzej domácnosti, pretože mnohí považovali ženy za bosorky, báli sa, že im ublížia. Vítaní boli iba chlapi, hlavne mladý – ako symbol zdravia, šťastia a bohatstva. V tento deň sa nič nepožičiavalo a keď mal niekto niečo požičané, snažil sa do večera vrátiť.
    Na štedrý deň sa držal prísny pôst, vinšovať chodili len chlapi, lebo ženy prinášali smolu. Vinšovalo sa nahlas, lebo platilo, čo človek z úprimného srdca zamýšľal, to sa aj stalo a ľudia tomu skutočne verili.
    Na raňajky jedli sladký vianočný pletený koláč – vianočku s bielou kávou. Bola okrúhla ako symbol lásky bez konca.
    Na obed po odznení zvonov napoludnie sa umývalo v potoku, ľudia umyli si tvár, aby boli pekní a svieži. Taktiež vodu nabrali do vedra, kde potom dávali zvyšky jedla zo štedrej večere, ktoré neskôr odniesli dobytku, aby aj dobytok bol požehnaný, aby sa mu darilo.
    Potom sa spoločne pomodlili Anjel Pána a jedli sa pagáče, ktoré sa zapíjali prevareným vínom.

    Na Štedrú večeru museli ľudia zasadnúť v nových šatách, čistí, nielen zvonka, ale aj na duši.
    Hnevníci si museli podať ruky, odpustiť si. Stôl bol prikrytý bielym obrusom, vyšívaný červenou niťou – červená chráni pred urieknutím. Na obrus sa dávalo zrno, strukoviny, peniaze, aby sa udržalo bohatstvo a úroda. Na stôl sa dal svietnik so sviečkou – hromničkou.
    a položil sa krížik z klasov ako symbol toho, že Ježiš sa narodil na slame a zomrel na kríži. Orechy plávali v nádobe vo vode – Noemov koráb na vode. Na stole tiež nesmeli chýbať jablká ako znak Adama a Evy.
    Pod stôl sa uviazala reťaz, na ktorú si všetci vyložili nohy – symbol súdržnosti rodiny, aby sa neroztrhla.
    Než sa začalo konzumovať, hlava rodiny sa prežehnala a prečítala príbeh z Biblie Lk/2,1-14/ o narodení Ježiška. Potom predniesol prosby za zdravie pre celú rodinu. Modlilo sa aj za mŕtvych, na stôl sa kládol prázdny tanier. Nasledovalo požehnanie jedla a vinš, aby Boh bol hosťom v dome, aby boli hodní jeho darov, aby vládol pokoj.
    Štedrá večera bola bohatá – tri, sedem alebo dvanásť chodov.Začínalo sa oblátkou s medom, aby ľudia boli k sebe ako med. Nasledovalo hriatô, podplamenníky s kapustnicou, koláče okrúhle ako slnko.
    Tak prišiel rad na bobáľky omastené s maslom a makom. Podávali sa najmä kaše a strukovinové polievky, pirohy plnené zemiakmi, tvarohom, lekárom. Omrvinky sa starostlivo zmietli a dali vysušiť. Na jar sa pridávali do osiva, verilo sa, že to zabezpečí hojnú úrodu. Od stola nesmel nikto vstať, kým sa nedojedlo, inak niekto z rodiny zomrel. Nakoniec gazda modlitbou zase poďakoval Bohu za jeho dary.
    Večer uzavrela polnočná sv. omša.
    Všeobecne platilo, že na Štedrý deň sa konzumovalo mäso „beznohé“ čiže ryby, raky. Na prvý sviatok vianočný sa konzumovalo najmä dvojnohé – husi, kačky, morky. Na Štefana štvornohé – prasa, hovädzie.

    Stromček visel z povaly, pod ním bola slama, symbol kde sa Ježiško narodil.

    Na Viliju sa chodilo vinšovať. Večer chodili spievať pod okná vianočné, bačovské piesne. Chodili obecní pastieri, tzv. štedraci, za dežmou. Gazdovi dali toľko lieskových palíc s uviazanými čačinovými kyticami, koľko dobytka pásli a gazda ich vyplácal so slovami:
    „Pastiru, z dobreho zarna ci davam, žebi i ti mi lem po dobrej paši mojo statki pas, davam ci rad, žebi i ti muj dobitek rad a žebi še mi ščiro dojil, žebi som i tebe, pastiru, mohol ščiro zdzelic, žebi muj dobitek višol tebe i mne na dobri užitek.“
    Pastier: „Vi, gazdo neľutujce mi hojno dac, ja vam zaš za vašu ščirosc ňedzekujem, žebi zme našu urodu ňeurekli, ľem vam žičim, žebi sce mali fše, s čeho a ot čeho hojno dac.“
    Gazda: „ Oj, visliš, visliš, mili Paňe Bože!“

    Vinše na Svatu hodnu Viľiju

    A ja vam viňčujem na totu Svatu Viľiju, žebi sce maľi život samu pasiju a ľem ščesce, zdrave, Boske požehnaňe, na hure urodu, v žemi priplodu, u komori šoldrinu teľu jag šahovinu, u zahratki žeľe a na chiži vešeľe a na poľu žebi sce chodziľi pomedzi snopočki jag mešačok pomedzi chvizdočki, žebi vam kuri, huši, rošli na užitek, statek na dostatek, dzetočki na radosc a praceľe buľi na dobru pomoc.

    A mi vam viňčujeme, co vam i druhe viňčovaľi, žebi sce na teraz rok zo štiroma oraľi a ked ňe zo štiroma, ta choľem z dobrima dvoma a ked ňe z dvoma, ta ratši nič, dajce nam, dajce za tento viňč do čaški slaňinki a centitovú fľašečku tu do mej kešinki!
    Ďula Kovaľ, Hamborek, Brezovička

    A ja vam viňčujem šicko dobre, co sebe od mileho Pana Boha požadace – ščesce, zdrave, hojne Boske požehnaňe, a žebi vas tak Panbuch požehnal, jag z ňeba rosa ľeci, a ešči vam viňčujem na poľu urodu, v zahradze ovoca hromadu, doma zdraveho oplodu, u ženoch pokori, manželskej mudrosci, u dzifkoch pocľivosci, u dzecoch bohabojnosci a ku starim ľudzom ucscivosci.
    Karol Haborak Šarišské Dravce

    A ja vam viňčujem na tote svate Hodi milej pohody, laski zlahodi, šerca dobroti, duši obrodi a žebi sce mali mľika jag vodi z vosoku penu, z hustu šmetanu, bičkoch jag v ľeše smrečkoch, ceľičkoch jag v ľeše jedľičkoch a i do noveho roka ščesca, zdravja a hojneho Božeho p požehnaňa.
    Margita Kucharová, Krivany

    Na tote svate Hodi viňčujem vam spokojnej pohodi a žadnej lopodi, dobre jedzisko, tvarožisko jak stoľisko, kuri, huši, kačure jag hačure a ešči i na novi rok požehnaňa na každi krok, do roboti zdravička, na stul švižeho chľebička, do šerca radosci, do duši milosci a pokuj ňej z vami prebiva a svornosc, laska Boska ňej u vas prebitek ma!
    Andrej Cirbus, Sabinov

    A ja vam viňčujem na tote svate Hodi kupi, huri, hromadi požehnanej ščirej urodi, fšadzi bujnej oplodi, dobrej zrodi, odrodi, ofcoch pulne uboče, dvori pulne, co zo skridlami trepoče, kirmakoch /býkov/ na sto jurmakoch, baranoch jag vahanoch /žľabov/ jahničkoch jag na rakice pužičkoch, babu machiňo /širokú/ cdzifku koriňu /vysokú/, viprašanku šviňu s petnac prašatami a nam chlopom kapsi zo striberňakami.
    Juraj Dobrovič, Krivany

    A ja vam viňčujem, že za kominom roški čujem, na stole vidzim paľenku, naľejce mi skľenku. A ked ja vam viňčujem taki veľki, už ňe mali, mam ja ku vam prošenki: dajce poharik paľenki – sebe jeden a mňe dva, šag vas Panbuch požehna!
    Roškokovany

    Ja som mali viňčovaček, prišol som sebe po kolaček, jaki mace, taki dajce, dluho čekac mi ňedajce.
    Krivany

    NA ŠTEFANA
    Chodilo sa vinšovať po domoch, v ktorých mali Štefana. Po obede chodili mládenci k dievkam na orechy.

    V Roškovanoch pri Lipanoch teta Helena Viraškova bola veľkou speváčkou a rozprávačkou, roku 1968 zomrela ako 80 ročná. Hovorila, že za jej mladých čias na Štefana po večeri chodili mládenci po zbiraňu s mechami, dávali im koláče i peniaze, ktoré mali večer pre muzikantov. Mládenci spievali na dvore alebo aj vošli do domu.

    Vinše na svateho Štefana peršeho mučeníka


    Na svateho Štefana viňčujeme od rana – ňej nam Pambuch da stervaňa ňeprocivic še Kameňovaňa, ľem za Boha život dac, proci Bohu nereptac. Svati Štefane, prošime za našo hrichi zmilovaňe, daj nam svateho scerpeňa, žebi zme došli vikupeňa, po šmerci spašeňa.
    Torysa

    A ja vam viňčujem na teho svateho Štefana mučeňika, žebi vam Pambuch dal ščesca, zdravja, hojneho Boskeho požehnaňa i veľo radosci a malo banosci a majme šickeho dosci. A ja vam viňčujem na techo svateho Štefana, žebi vas ňeboleľi zubi aňi hlava.
    Šoma-Drienica pri Sabinove.

    Šťastné a veselé sviatky vám prajem!

    Ing. Dušan Angelovič

    FOTO: Ján Krišš

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 1,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia ku "VIANOCE NA HORNEJ TORYSE" - príspevky: 0

    1. Viera  6. apríla 2013 at 6:33

      Velmi pekne napisane. Az zasnem, co vsetko nove som sa dozvedela, a co vsetko robili nasi predkovia na Vianoce. Uzasne zvyky a tradicie, hlavne aby nevymreli 🙂 ze si ich takto odovzdavame z generacie na generaciu. Ked sa uz tie zvyky nepraktizuju dnes, ale aspon o nich vieme, ze sa takto tradovali. To je super.

      Odpovedať

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.