PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • Vianoce na Horehroní

    Pre lepšie vyjadrenie atmosféry Sviatkou, lebo tak sa na Horehroní hovorí Vianociam, vám poviem ako sa to celé zbehlo ku koncu roku v každej poriadnej sedliackej rodine.

                   Začnem svätým  Martinom, ktorý pravidelne „prichádzal na bielom koni“. Vtedy už bolo z polí a lúk všetko v stodolách a sýpkach. Aj drevo na „opaľ“ bolo na svojom mieste. Jedno , to čo schlo od vlaňajška , bolo už porezané na klátiky  a poukladané v drevárni a čerstvé, narichtované  tejto jesene, bolo  porezané na kľuchty – metrovice a poukladané do šrámky v kúte dvora. Zo zvierat už iba ovečky „ jeseňovali“, tak sa totiž vravelo každodennému ich vyháňaniu  na pašu  až kým nenapadlo snehu vyše 10 cm.  Dovtedy si ho hravo rozhrabávali pyskom, alebo ratičkou a vykúkajúcu trávu spásali. Gazda ich  však musel ráno trochu pochovať senom, lebo tá masa chladu zmrznutej trávy by mohla spôsobiť , že by kotná ovečka „pometala“. Ďalšia nutnosť prežitia  na Horehroní bola kyslá kapusta v drevenom  sude a plná jama „krumpľou“ v komore. Bežne sme mali  3O a viac vriec, čo je 15 q. V chlieviku bola minimálne jedna svinka, ktorá aj vďaka vareným, alebo sekaným surovým krumpľom vyrástla na dvestokilogramovú. Gazdinky však už od leta mysleli na Oslavy narodenia Spasiteľa  a nasušili jabĺčok, hrušiek a sliviek. Fajnovejšie  „nakladali“ ovocie do rumovo cukrového nálevu a také sa dávalo na štedrovečerný stôl.  Ozajstná nálada na Sviatky sa začala rodiť na Katarínu, ktorá „určovala či budú Vianoce na ľade, alebo na blate“.  Dovtedy  ale duchovno famílii prešlo   štvortýždňoým hamovacím zariadením – Adventom. Ten začínal  svätým Ondrejom, na ktorého sme si ako deti veštili čo s nás bude. Cez oko na veľkom kľúči  od komory sa do nádoby so studenou vodou lial roztavený cín. Vo vode  nadobúdal rôzne tvary a tuhol. Potom nasledovalo luštenie bizárnych tvarou lesklých minivecičiek.  Pamätam si, že vyčkávanie na zočenie výsledkou veštby  bolo veľmi vzrušujúce! To už sa ale blížil príchod Mikuláša. V päťdesiatich rokoch už nebol svätý a neskôr ho dokonca vystriedal,  aspoň v školách,  Dedo Mráz.  To už vonku panovala pani „Zima“. Fujavice, snehu okolo metra a furt  mínus. Dne boli krátke a podvečer sa  z chyže vychádzalo iba na drevo do  „špohertu“ a deti na sánkovačku. V „pitvoroch“ sa chystali anjeli, čerti a pomenej Mikulášov. Staršie deti, ale aj dospelí chodili po dedine a dosť vedeli vyľakať malé deti. Tie spravidla odriekali modlitby a spomínali si na dobré skutky. Sladkosti si veľmi nepamätám.  Potom nasledovala mistika okolo „poludnice“  Lúcie a to už veselo po sobotách bežali „tajné“ zakáľačky po dvoroch. Tajné preto, lebo za  „socíku“ sa v šesťdesiatich rokoch minulého storočia  musela z legálne zabitej svine odrať koža-krupón a odovzdať úradom. Taká slanina stratila pôvodnú hodnotu. Sedliaci si preto zaužívali tento rituál robiť vo veľkej tichosti a slaninka ostala  kompletná.  Od Lucie sa začala spiritualita zhusťovať. Prinášali sa „polazňički“, ale nie také veľké ako teraz , nakoľko v malých dreveničkach s trojgeneračnými rodinami nebolo miesta na postavenie stromčeka na  forštách – dlážke.  Preto sa upevňovali  za vrchovec na tragár a mali dĺžku najviac  meter.  Mládež si opakovala koledy, častušky, vinšovačku a pomedzi to sa už veselo sankovalo a lyžovalo.  Na Lúciu  som  spúšťal aj veštbu svojej  nastavajúcej. To som si na dvanásť  lístkov napísal mená dievčat, ktoré sa mi pozdávali a po jednom lístku každý deň hádzal do ohňa. Ktorá mi ostala nakoniec mala byť moja Femme fatale J. Od Lucie si gazdovia značili aj počasie počas nasledujúcich dvanasť dní, to ako dvanasť mesiacov v roku. Vravelo sa, že aké počasie bolo počas toho-ktorého dňa od Lucie po Viliju, také počasie bude v ten-ktorý mesiac v nasledujúcom roku. Od Lucie sa aj plietol šmigár – z konskej srsti upletené zakončenie biča. Každý deň sa trochu priplietlo a na polnočnej omši, keď bol hotový, tak sa cezeň dolo vidieť z poza oltára, kto je v dedine striga. Pokus to bol adrenalinový, lebo keď ho strigy zbadali, tak ho mohli cestou domou aj zamordovať. Preto takýto zvedavci  so sebou nosili vrecko maku, ktorý rozsievali pri prenasledovaní, aby sa pri jeho zbierani čarodejnice zdržali a oni sa moholi zachrániť.  V tomto období sa veselo chystali  ozdoby na „polazníčku“ a „riadili“ sa chyže. Z udiarni sa šírila vôňa bukového dymu, ktorým sa spravidla konzervovala  v  rôsole vystáta bravčovina. U nás ale slanina, klobásy, mäso a švankés – tlačenka viseli až do zjedenia na pôjde, nakoľko sme bývali v drevenici a tie nemali komíny. Dým zo špohertu sa valil do celého pôjdu a cez šindľový „dach“ von.  V dedine už  bolo vidieť chodiť viac chlapov ako inokedy, lebo si mininálne týždeň pred Sviatkami vyberali dovolenky. Vtedy sa aj chodilo na polazničky – jedličky, borovice, ale aj smriečk. Na Viliju-Štedrý večer  od rána sa nejedlo, deti dostali niečo veľmi dietne na obed a chystalo sa všetko na tajuplný večer. Na vešiaku nesmelo byť oblečenie.  Nohy stola bývali opásané reťazov, aby rodina držala spolu.  Pod obrusom v jednom rohu bola veľká bankovka, aby bolo dostatok „groší“ celý rok. Dobrá úroda sa vyprosovala hrsťou zrna v rohu stola na obruse.   Na stole boli nachystané oplátky a med, ktoré hneď po prípitku  „hlavy rodiny“ zajedali. Potom nasledovali opekance s makom a kapusnica. O veľa rokov  neskôr sa k tomuto menu pričlenil aj zemiakový šalát a vypražaný kapor. K dobrotám patrili uvarené naše sušené ovocie a figy, čučoriedkový kompót, zo zákuskov šuhajky. Pri večeri sa veštilo priečnym  rozkrojením vybratého jablka, že aký bude človek  na budúci rok zdravý, keď bolo jablko zahnité, tak sa čakali ochorenia. Často sme si púšťali na škorupinách vlašských orechov prilepené maličké sviečočky a môj osud na budúci rok stál na tom, či prefúknem ústami  svoju loďku na druhú stranu lavóra bez toho, aby som si zfúkol  svoju sviečku. Ak sa ti to podarilo, tak ťa čakal skvelý rok,  ak nie, tak to bolo horšie. Drieľ-skôr boli na polazňičkách miesto elektrických  malé voskové sviečky upevnené v takých štipcoch a pred ich zapálenim sa určili sviečky, ktorá je koho v rodine. Naraz sa zapálili a komu skôr dohorela, ten bol prvý na rade umrieť. Na Viliju ku koncu stolovania začali chodiť dievky spievať popod okna vianočné častušky:  

    „ Čas radosti veselosti jak sa u vas blýzka, jak ten tetkoš tu tetičku po posteli stiska“     

     Potom sa pozvali do vnútra zohriať a niejaky zákusom, či jabĺčko si zobrali a šli ďalej. Ježiško  vtedy až tak  nechodil  na Horehroní pod stromček ako dneska. Ak tak priniesol skromné darčeky deťom, ale deti rodičom darčeky vôbec nedávali!  Nasledovala Polnočná omša a na nej pri bočnom oltári Betlehemci – chlapci, ktorí od Božieho narodenia až do Troch kráľov chodili po domoch v dedine a hrali „Betlehem“.  V pitvoroch už boli rozprestreté snopy slamy pod stolami, kde si unavení chlapi s času na čas ľahli odpočinúť. Tam totiž bolo jediné teplo v dome a nemuseli sa vyzliekať a vyzúvať. Takéto pohodlie mali dovolené  až do Troch  kráľov.  Na Božie narodenie – prvý sviatok vianočny  ráno (od 7.00 hod.) začali prichádzať partie vinšovníkov. Spoločne päť až desať mládencov, či chlapcov spustilo jednohlasne:                                                                       

          „Vinšuj.em, vinšuj.em na t.e nov.e Svjatki, ž.eb. m. s.e mohľi lepš.ch ročkuof dož.ťi, s m.enš.mi hr.echami, s vjačuom radosťuom, s boskuom milosťuom, na poľu urod, v.e dvore prichod, v ch.ž. zm.er, šč.esťa zdravja, hojn.e Božške pož.ehnaňa, pochval.en pan Ježiš Kristus“                                            

    Po takom závale prajnosti sa gazdina zavďačila dobrotami zo Štedrovečerného stola a tým starším aj niečo do kalíška. Vtedy po dedine chodila aj cigánska banda (husle, kontra, harmonika) a podľa vôle gazdu zahrala do spevu, ale niekedy aj do tanca.

    Teraz je to na našej dedine trochu ináč, ale nevylučujem možnosť, že o polstoročie bude niekto s podobnými pocitmi sumarizovať udalosti, ktoré prebehli v Pohorelej na Sviatky v roku Pána 2012.

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 6,, priemer: 8,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.