PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • Mikuláš, či mi muža požehnáš?

    Okolo Mikulášovej osoby sa zachovalo najviac zvykov súvisiacich s jeho obdarovaním všetkých detí. No naši pradedovia neoslavovali Mikuláša tak, ako to poznáme teraz. K najstarším zmienkam patrí obyčaj z Kysúc, kde na Mikuláša mládenci chodievali s handrovou figurínou ľudskej podoby – Dietkom, s ktorou zabávali ľudí po dedine. Archaický pôvod má aj zvyk obchôdzky troch maskovaných mužov. Jeden bol prezlečený za kozu, ktorú viedol  druhý muž obkrútený porvieslami. Tretí muž mal na chrbte pripevnenú figurínu  ženy v nohaviciach, na ktoré boli prišité aj čižmy.  Keď sa muž zatočil, figurína kopala všetkých okoloidúcich.  Tento zvyk na pobavenie divákov mal však pôvodne oveľa hlbší význam a súvisel s kultom starých Slovanov v predslnovratnom období. Až neskôr sa na Slovensku udomácnil zvyk obchôdzky Mikuláša. Niekedy v 18. storočí už v predvečer sviatku navštevuje muž s bielou bradou deti v domoch na  dedine a nadeľuje im sladkosti, no aj dobrotivo karhá a nadeľuje aj zlú výslužku – cibuľu a čierne uhlie. Príchod Mikuláša mal spočiatku aj početný sprievod, ktorý tvorili maskované postavy. Na čele sprievodu kráčal vždy Mikuláš, odetý do biskupského odevu,  na hlave papierovú mitru a v rukách biskupskú palicu – berlu. Ako čas plynul, svätý Mikuláš sa zase zmenil, hlavne po 1. sv. vojne. Jeho červený biskupský plášť ľudia časom premenili za obyčajný červený, olemovaný bielou kožušinou aj jeho sprievod sa zredukoval už len na postavy čerta a anjela. Sprievod však stále chodil od domu k domu.

    Deti, ja som Mikuláš, modlite sa otčenáš.  Mrcha deťom nesiem korbáče, dobrým orechy a koláče

    Po príchode do domu patrilo hlavné slovo vždy čertovi. Deti a dievčiny si pred nimi museli kľaknúť a modliť sa:

    Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, zlož tu svoju plnú nošku, daj nám z tvojich darov trošku, či koníčka medového, či koláčka makového, veď ti strýčku Mikuláš, mnoho dobrých vecí máš.

    V gréckokatolíckych obciach, robili úkony ľúbostnej mágie na predovšetkým na Mikuláša. V tento deň sa nemalo ísť do hory, pretože by tam človeka stihlo nešťastie. Na Horehroní hádzali do dverí hrnce naplnené kameňmi, aby bol čím väčší hluk. Tento úkol mal vypudiť zlé sily z príbytkov. Inde zasa v predvečer Mikuláša chodili dievčiny k studni a pýtali sa:

    Mikuláš, Mikuláš, či mi muža požehnáš?“ Nečakali odpoveď, ale bežali späť, ak ich počul okoloidúci, zavolal:

    Dal som jednej diabla a tebe dám dvoch.“ Vtedy dievča verilo, že sa nevydá alebo dostane zlého muža.

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 2,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.