PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Cecília
  • Krojársky slovník

     

    Aksamiet – zamat, bavlnená tkanina s vlasom. Používal sa na ženské živôtiky, zriedkavo na mužské vesty.

    Angín – hustá tkanina, ktorá sa používala ako obal na perie (vankúše, periny), ale i ako podšívka živôtikov.

    Atlas – druh hodvábnej tkaniny, jednofarebný alebo potlačený jednofarebnými vzormi. Používal sa na živôtiky, na mužské vesty, na sukne a stuhy.

    Barchet – bavlnená tkanina, na rube počesaná, jednofarebná alebo pestrá. Používal sa na ženské spodné sukne, ako podšívka živôtikov, kabátikov, viest a nohavíc.

    Batist – jemná bavlnená tkanina s plátenou väzbou. Z bieleho batistu sa šili rukávce, košele, šatky, čepce.

    Brokát – ťažká hodvábna tkanina s votkávaným vzorom, pretkávaná zlatými alebo striebornými niťami. Vzácne boli zlatohlavy. Brokát sa používal na živôtiky, mužské vesty a na čepce.

    Cvilich – vzorovaná tkanina keprovej väzby, názov pochádza z nemeckého Zwillich.

    Čepiec – pokrývka hlavy vydatých žien, skladal sa zo zadnej časti – dienka – a prednej čelenky. Tvar čepca súvisel s typom účesu, výzdoba bola regionálne i lokálne veľmi rôznorodá. Vydatá žena nemohla opustiť prah domu bez čepca, prípadne šatky.

    Činovať – tkanina tvorená inou ako plátkovou väzbou, tiež preberaná alebo kombinovaná s červenou priadzou.

    Čipka – dekoratívna textília zhotovená ručne (paličkovaním, háčkovaním, pletením) i strojovo. Používa sa na obrubovanie a spájanie plachiet a obrusov, ako lemovka na čepce, šatky, goliere, okružia, tacle, na ukončenie rukávov, sukieň a zástier. Tzv. šíková čipka bola vyrobená z kovových nití striebornej alebo zlatej farby.

    Damask, damašek – vzorovaná tkanina s rastlinnými, figurálnymi a geometrickými motívmi na líci, na rube sú znázornené v negatíve. Damask býval vlnený, bavlnený, ľanový a hodvábny. Používal sa na živôtiky a mužské vesty. Pomenovanie dostal podľa indického mesta Damask.

    Drilich – keprová väzba, názov je odvodený od nemeckého Drillich. Z takejto tkaniny sa šili mužské nohavice a kabátiky.

    Diftín – bavlnárska mäkká tkanina s hustým nízkym – vlasom. na líci (nižším, než má zamat. Tkanina strednej hmotnosti, tkaná v atlasovej väzbe, zo stredne jemnej priadze v osnove a hrubšej priadze v útku.Je napodobením jelenicovej kože a je známy pod názvom opičia koža.

    Etamín – riedka bavlnená tkanina gázovitej štruktúry, z hodvábu s bavlnou alebo s vlnou. Šili sa z nej pôlky a šatky.

    Fabiarčina – plátno zafarbené na čierno, tmavomodro alebo indigovo, ktoré farbili profesionálni remeselníci farbiari.

    Farbivo – ešte aj začiatkom 20. storočia sa používalo z prírodných zdrojov, najmä na konopné a ľanové plátno. Žltú získavali z rozomletého zázvoru, oranžovú zo šafranu, na čierno farbili v roztoku v jelšovej a slivkovej kôry, do ktorej pridávali vitriol. Na svetlomodrú farbu sa používala modrá skalica, tmavomodrú získavali z indiga bengálskeho. Karmazín bol druh sýtočerveného farbiva.

    Flanel – druh jemnej mäkkej bavlnenej tkaniny s vlasom, používal sa na spodné sukne, v ktorých sa aj spávalo, alebo ako teplá podšívk viest, kabátikov a živôtikov.

    Fodra – naberaný okraj, ktorý potom tvoril vlnky alebo zhyby. Zväčša v ukončení  rukávov, ale aj blúz a kabátikov.

    Garalíž – stuhy k sviatočnému odevu, pošité korálikmi a perličkami.

    Glot – bavlnená látka so saténovou väzbou, najčastejšie čiernej farby. Používal sa na ženské zástery.

    Grádel – tkanina keprovej väzby, z ktorej sa šila spodná bielizeň.

    Guba – vlnená tkanina s vladanými kostrubami. Mužský pelerínový plášť z takejto látky sa volal gubaňa.

    Halena – dlhý vlnený plášť s veľkým štvorcovým golierom, ktorý v nečase slúžil ako pokrývka hlavy.

    Haras – vlnená priadza alebo bavlnka na tkanie a vyšívanie rôznej hrúbky. Haras patrí medzi najstaršie pomenovania manufaktúrnej, neskôr priemyselne vyrábanej priadze, u nás je používanie harasu dokladované od 17. storočia na kostolných rúchach. Názov má pôvod vo francúzskom meste Arras.

    Hazucha – veľký štvorcový golier na halene.

    Hodváb – prírodné vlákno získané zo zámotkov priadky morušovej. Hodvábne nite sa na našom území používali už v 15. storočí na vyšívanie šľahtičných odevov a cirkevných rúch. Používanie drahých materiálov, teda i hodvábu, bolo opakovane pre ľud zakazované. Napriek tomu sa už začiatkom 18. storočia stretávame tým, že dievčatá dostávali ako výslužku hodvábnu vyšívaciu niť, alebo hodvábnu stuhu na zapletanie do vrkoča.

    Hunienky – onuce z neubíjaného súkna, názov je odvodený od slova huna, huňka, čo bolo hrubé domáce súkno.

    Chološne – zdobené alebo jednoduché nohavice tradičného strihu z ubíjaného domáceho súkna, s jedným alebo dvoma rázporkami a rozstrihom nad členkom.

    Jupka, jopka – ženský vrchný kabátik z rôznofarebnej alebo vzorovanej látky, priliehajúci k telu, vpredu na zapínanie. Pomenovanie je odvodené od joppa, stredovekého mužského kabátiku.

    Kacabajka – vrchný ženský kabátik, zriedkavo i mužský, do pása upnutý, od pása mierne rozšírený so šošíkmi. Býval zväčša v hrubších, továrensky vyrábaných materálov čiernej alebo tmavej farby.

    Kamrhól – v ľudovom prostredí továrensky spradená jemná vlna rozmanitej farebnosti. Pôvodne priadza z ťavej srsti, ako tomu zodpovedá nemecké pomenovanie Kammelhaar, z čoho skomolením vznikol názov kamrhól.

    Kanafas – tkanina plátnovej štruktúry, farebne vzorkovaná do pruhov, pásov alebo štvorcov. Kanafas sa vyrábal v manufaktúrach, neskôr v textilných továrňach, bol silný a trvácny. Šili sa z neho prevažne sukne.

    Kangán – vlnená tkanina na kabáty, vesty a nohavice.

    Kartún – bavlnená tkanina s pestrým, tlačeným vzorom. Používal sa na šatkym sukne, živôtiky a zástery.

    Kašmír – veľmi jemná tkanina z vlny kašmírskych kôz, neskôr sa tento názov ujal pre jemnú vlnenú tkaninu so vzormi v pestrých farbách, najmä na šatky.

    Kepeň – tkanina s charakteristickými šikmými vrúbkami, tkaná často aj s použitím červenej priadze. z kepru sa šili stanky na rubáše, zástery, družbové ručníky a bytové textílie.

    Kment – jemné ľanové plátno alebo aj husté bavlnené plátno dovážané z cudziny. Pomenovanie dostalo od belgického mesta Gent, kde sa pôvodne vyrábalo.

    Kordován – useň z kozľaciny. Šili sa z nej drahé čižmy. Názov je odvodený od španielskeho mesta Córdoba.

    Kosička – šatka v tvare štvorca, diagonálne preložená, alebo šatka v tvare trojuholníka, prekrížená na hrudi a vzadu uviazaná. Bývali z rozličných materiálov, zväčša po obvode so strapcami.

    Kosierok – pero z vtáka, načastejšie bielej farby, ktoré mládenci nosili za klobúkom.

    Krompáš – jemná vlnená tkanina, šili sa z nej sukne.

    Kurtka – krátky mužský kabátik.

    Lajblík – odevná súčiastka, u žien živôtik, u mužov vesta. Pomenovanie pochádza z nemeckého Leibchen – živôtik.

    Lister – polovlnená látka miešaná s bavlnou. Býval zväčša čiernej a tmavomodrej farby a šili sa z neho sukne a zástery.

    Manchester, menčester – bavlnený vrúbkovaný zamat, ktorý nazývali v ľudovom prostredí aj čertova koža. Šili sa z neho nohavice i mužské kabáty. Názov má od anglického mesta s textilným priemyslom Manchester.

    Mentieka – vrchný ženský i mužský kabát siahajúci buď po členky, alebo po kolená prevažne z barančiny. Bola pošitá tmavomodrým súknom a lemovaná jemnou barančinou alebo líščou, či inou vzácnou kožušinou. Mentieka sa zapínala na slučky a gombíky, bola zdobená našitými šňúrami. Mentieka bola i svadobným odevom, ako vzácny a drahý kus odevu reprezentovala aj istý honor. Gazdovia z Lopašova sedeli na svadbe v mentiekach, aj keď bola veľká horúčava.

    Modrotlač – niekde nazývaná aj farbiarčina, tkanina zafarbená indigom. Vzorovaná látka sa pred zafarbením ručne potlačí formou alebo strojovo perotínou v rezerve, ktorá odpudzuje indigo, takže vzor ostáva po zafarbení biely. Postupným farbením sa dosahovali vzory svetlomodré, zelené, žlté i červene.

    Moiré – látky s lesklým vzorom pripomínajúcim roztečenú vodu. Vzor sa vytvára špeciálnou technológiou, tzv. kalandrovaním. V ľudovom prostredí sa takto upravovalo ľanové plátno farbené indigom.

    Mul – riedka tkanina s plátnovou väzbou, biela používala sa na šatky a pôlky.

    Mušelín – jemná bavlnená tkanina dovážaná z Indie, používaná podobne ako Mul.

    Odedza, odievačka – úzka, viac ako dva metre dlhá tkanina, na oboch alebo jednom konci zdobená výšivkou, čipkou alebo tkaním. Súčasť slávnostného ženského odevu, poznáme ju i pod názvom rantúch, pôlka, obrus.

    Okružie – husto skladaný golier z jemnej bielej látky, lemovaný čipkou, nazývaný aj krézel. V ľudovom odeve sa používal v rozličných dĺžkach a výzdobe. Okružie má pôvod v renesančnej móde.

    Olejotlač – starý spôsob farbenia a potláčania látky olejovými farbami. Obyčajne sa tlačili pestré kvetinové motívy na bielom, čiernom a červenom podklade. Šatky s červeným podkladom boli známe pod menom olejky alebo turecký ručník.

    Orgatín – transparetná jemná bavlnená tkanina.

    Pamuk – tenká bavlnená priadza alebo aj plátno z nej tkané. Pamuková priadza sa používala najviac v červenej, bielej alebo tmavomodrej farbe.

    Paťolat – jemné ľanové plátno, používané na rukávce, košele a šatky.

    Perkál – jemnejšie bavlnené plátno, šili sa z neho rukávce, košele, pôlky a šatky.

    Podvika – plátenná šatka štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru, do ktorej sa zahaľovala hlava, niekedy aj hrdlo a plecia.

    Pozamenty, pozamentérie – široká škála ozdobných šnúr rozmanito zavinutých, prepletaných a zauzľovaných, z rozličných druhov priadzí, hodvábnych, vlnených, bavlnených, kovových nití a podobných materiálov, ktoré sa kombinovali s perličkami, korálikmi, zamatom, tylom, strapcami a gombičkami. Pozamientierstvo bolo v Uhorsku veľmi rozšírené odvetie remeselnej textilnej, manufaktúrnej a továrenskej výroby. V Bratislave vznikla v roku 1868 na Lamačskej ceste Kühmayerova továren na pozamenty.

    Prietka – textília zdobená tkanými vzormi.

    Rips – plátnová väzba s vrúbkami.

    Safián – jemná useň z kozľaciny, farbená na žlto alebo červeno. Safiánové čižmy boli luxusným odevným doplnkom. Názov pochádza z turečtiny.

    Stanka – pás látky zakrývajúci prsia. Stanka bývala prišitá k spodnej sukni a spolu s ňou tvorila rubáš. Väčšinou bola z konopného plátna, pretkávaná jedno, alebo viacfarebnými priadzami.

    Škófium – zlatá alebo strieborná niť vysokej rýdzosti, pôvod má v Oriente.

    Šlochavňa – pletená kukla alebo čiapka, ktorá sa nosila v tuhých zimách pod klobúkom alebo samostatne do lesa a na prácu v exteriéri. Názov je odvodený od nemeckého Schlafhaube (nočná čiapka).

    Šnúrovačka – živôtik sťahovaný šnúrovaním, formoval driek.

    Šuba – pôvodne reprezentačný vrchný odev pre mužov i ženy z drahých látok. Býval podšitý a lemovaný vzácnymi kožušinami (kuními, líščimi, sobolími). Ako vzácny odev bol predmetom dedičstva.

    Šujtáš – šnúry z hodvábu, vlny alebo iného materálu, ktoré sa prišívali na vrchný mužský i ženský odev. Šujtášu zodpovedá i názov šnurovanie, pozamenty a bortne.

    Taceľ – dolný okraj rukáva na rukávcoch. Tacle bývali prišité takým stehom, ktorý sa ľahko odpáral, aby sa mohli častejšie prať a škrobiť. Na sviatočných a slávnostných rukávcoch boli oddelené, zväčša z čipky alebo iného bieleho vzácneho materiálu a uväzovali sa k rukávom osobitne.

    Taft – druh hodvábnej lesklej tkaniny.

    Traslá – ligotavé strieborné korálky,  v tvare a veľkosti ryže alebo guľaté, na slávnostné čepce, boli našité na jemných špirálovitých drôtikoch a pri každom pohybe hlavy sa triasli

    Tylanger – jemná transparentná riedka tkanina s pravidelnými šesťhrannými okami (plást), ktorá sa do ľudového odevu dostala až koncom 19. storočia. Tylanger je odvodenina tylu, ktorý dostal pomenovanie podľa francúzskeho mesta Tulle, kde túto látku začali vyrábať.

    Váper – jemný a vzdušný druh mušelínu, transparentný. Šili sa z neho čepce, šatky, tracle a rukávy rukávcov.

    Vatelín – vlnená alebo bavlnená tkanina s hrubým vlasom, ktorá sa vkladala ako podšívka do kabátikov, kabátov alebo i mužských zimných nohavíc.

    Vist – živôtik spojený prišitím so sukňou, niekde len pomenovanie živôtika.

    Vizitka – krátky kabátik, ktorý sa v mestskej móde udomácnil v druhej polovici 19. storočia a neskôr prešiel do ľudového odevu.

    Voál – ľahká jemná, tenká vlnená alebo bavlnená tkanina, niekdedy tak nazývali aj meňavý hodváb.

    Vrapovanie – riasenie tkaniny do drobných záhybov upevnenými stehmi. Zriasené miesto sa prekrylo výšivkou, tzv. furmou. Vrapovanie sa používalo ako zúženie odevu, rukávcov, sukien, záster a riasiť bolo dosť náročné. Pri vrapovaní mala byť textília mokrá. V okolí Trnavy riasili ľahké sviatočné sukne kulmajzom, rozohriatym hrubým drôtom vsadeným do drevenej rúčky.

    Živôtik – vrchný ženský odev bez rukávov, pokrývajúci trup. Býval vpredu roztvorený po celej dĺžke a zapínal sa na gombíky, spinky, háčiky alebo sa šnúroval stuhami. Zapínanie malo zväčša aj dekoratívny charakter. Živôtik býval z drahších materiálov, najmä v oblastiach kde bol veľmi krátky. V zdobení bika veľká regionálna a lokálna rozmanitosť, neraz sa podľa neho dali identifikovať jednotlivé dediny.

     

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 3,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.