Dnešnou nedeľou (2.12.2012) začína advetné obdobie.  Adventné obdobie začína vždy prvou nedeľou medzi 27. novembrom a 3 decembrom a končí po západe slnka na Štedrý večer. Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461), ale voju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá. Advent (z latinského „adventus“ – príchod) znamená príchod Krista, na ktorý sa majú veriaci pripraviť. Inak, Vianoce boli známe už aj v predkresťanskej dobe. Pôvodné rituály sa viažu k roľníckym oslavám zimného slnovratu a neskôr k príchodu narodenia Božieho Syna. Začína sa teda príprava na Vianoce, spojená s očakávaním narodenia Ježiša Krista.  Niektoré zo symbolov pretrvali, iné pod vplyvom zmeny životného štýlu stratili svoj význam.  V období očakávania príchodu boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať. S jedlom sa šetrilo, ukončili sa práce okolo hospodárstva, čo zodpovedalo životnému štýlu našich predkov a začalo sa s upratovaním a opravovaním vnútra domov.

Východné (pravoslávne) cirkvi vrátane gréckokatolíkov nazývajú pôstné obdobie pred Vianocami Filipovka, pretože sa začína po sviatku svätého Filipa. Je o niečo dlhší ako advent – jeho trvanie je pevne stanovené na štyridsať dní.

Symbolom adventu je adventný veniec. Kruh je symbolom súdržnosti. Kedysi sa vencami ozdobovali len kostoly a chrámy, no niekedy v 19. storočí sa preniesol aj do našich príbytkov. Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Bol učiteľom a deti sa ho stále pred Vianocami vypytovali koľko času ešte zostáva do Vianoc. Raz im priniesol koleso z voza. Pôvodne malo slúžiť ako svietnik pri spoločnom stole. Drevené koleso však deti ozdobili vetvičkami jedličky aj farebnými stuhami a Johann na ňom zapálil prvú sviečku. Pôvodne potom každý deň na ňom zapaľoval jednu sviečku. Dnes sú to už len štyri, v nedeľu. Každá zo štyroch adventných nedelí má svoje tradičné označenie. Prvá nedeľa je železná, druhá bronzová, tretia strieborná a posledná – štvrtá nedeľa je zlatá. Táto môže pripadnúť aj priamo na Štedrý deň.

Dňa 4. decembra na sviatok sv. Barbory z čerešne starej aspoň desať rokov odrežte konárik, takzvanú Barborku. Tradícia neurčuje počet vetvičiek, stačí jediná. Vo váze bude ale lepšie vyzerať viac konárikov. Dbajte na to, aby na každom konáriku bolo niekoľko nerozvitých púčikov. Vetvičku vložte do vázy alebo inej nádoby s vodou a postavte na svetlé miesto. Ak konárik do Štedrého dňa vykvitne slobodnej dievčine, podľa tradície sa do roka vydá. Ostatným bude rozkvitnutá vetvička v nasledujúcom roku prinášať šťastie vždy v ten deň v mesiaci, ktorý od odrezania rozkvitla.

Prvú zo štyroch adventných sviečok sme už teda na adventnom venci  zapálili. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Vždy v nedeľu po zotmení.