PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • Nositelia tradícií 2012 – očami ministra ZSSR

    Tak som si povedal, že by som si mohol dovoliť takú drobnú úvahu o Dedinských folklórnych skupinách a skončenej súťaže  Nositelia tradícií 2012.

    Folklórne skupiny, združujú priaznivcov folklóru, ktorý buď skončili svoju kariéru v súboroch, eventuálne, ktorý i napriek nepriazni veku, postáv, či nedostatku talentu, sluchu a hlasu, majú radi ľudové umenie ako také a neboja sa ísť s kožou na trh. Samozrejme pre nás, až na svetlé výnimky nie sú určené veľké pódiá Východnej a iných veľkých folklórnych festivalov, tak isto ani zahraničné vystúpenia, kde sú jazykové bariéry, ale úspešne okupujeme mobilné javiská hodových, oberačkových a podobných slávností, kde prezentujeme ľudovú slovesnosť, zvyky, hudbu i tanec, zo svojich regiónov v tej najčistejšej podobe.
    No, naše snaženie musí mať nejakú koncepciu, formu a úroveň, tak aby to bolo vôbec pozerateľné. A k tomuto by mala slúžiť táto súťaž.

    Už ju veľa rokov Národné osvetové centrum poriada pod názvom „Nositelia tradícií“, kde sa jednotlivé kolektívy snažia odprezentovať svoje dielka v tom najlepšom svetle a ktorá slúži okrem iného k tomu, aby úplný amatéri ako som trebárs ja získali informácie, ako a čo robiť, čo vylepšiť čo zmeniť. Samozrejme, pretože sme súťaživý a namyslený, všetci chceme vyhrať. Priznám sa okolo folklóru sa točím od roku 2006 teraz mám 47 rokov vážim cca 100kg mám slušné pandero a nikdy som nikde v žiadnom súbore nebol, netancoval, spieval maximálne na vandroch pri ohni, zo slovenčiny som mával pravidelne velice dostatočné známky, takže väčšieho folklórnického diletanta ako má Fsk Gbelan nemá určite nikto z ostatných skupín. Na podiv za tých pár rokov som to nejak zubami, ušami, nechtami udržal ve Gbeloch pohromadze a nač byť zbytečne skromný, néé, aj na dosť slušnej úrovni i ked nekerí neprajníci si to nemyslá. Sranda spočíva v tom, že prevažnú časť informácií, o tom ako a čo robiť, čerpám práve z Nositeľov tradícií. Nehovoriac o tom že na tejto akcii sa skutočne stretnú kamarádzi podobného razenia a nátury.

    Podmienky pre účasť sú jasné. Dielka nemajú presiahnuť 20 minut, kroje doplnky a rekvizity musia byť autentické, pásma musia byť o niečom na dedine, v nejakom čase. Vyzerá to jednoducho, ale vúbec to takové jednoduché neni.

    Zloženie skupiny je od malých detí po starečkú a starenky, co sotva chodzá. Teda okrem laureátov. Tam to odskáču špičkový hopsáči. Nikto nieje zo skupiny vytlačený, lebo neví spívat, tancovat či hrát. To pásmo musí byť napísané tak aby tam boli všetci, tak aby sme s tým mali úspech, pretože povedzme si pravdu, keby to nešuo , kde by nás volali vystupovat? Ročne robíme tak 20 vystúpení na Slovensku a Morave.
    Muzika. Vo vačšine si skupiny vystačia z harmonikou, nejakým ozembuchom ev. iným rytmickým nástrojom, typu varajka, škidéuka od hrnca a podobne. Dá to mnoho snaženia, aby sme postavili kapelu s viacerými nástrojmi. Naša kapelu tvoria dve trubky/absolventi ZUŠ Gbely/, basa a bicie /starý bigbíťáci/ a harmonika /náš vedúci/ a hrajú iba pre nás. Žiadny požičaný. Naši.
    Hopsáči. No moji drahý, skúste si to. Dedina má limitovaný počet obyvateľov, možno sú nadšenci z vedlajších dedín tak si chytráci skúste vyberať. Nechápem kde bere Raslavičan a Zamutovčan toľko parádnych tanečníkov. Šak obje dzedziny ked dajú dohromady tak majú ménej obyvatelú jak Gbely.
    Speváci, to je to samé, získate jeden ženský huas treba první, ostatné sa držá teho jedného, potom huasu prelecí cosik popred nos a urazenost sama odkráča a už sa vám to sype jak domeček z karet.
    Kroje. Nekedy mi pripadá že nikdo neví co to stojí. Ked nemáte za sebou obec, ktorá vás sponzoruje, ev šikovných ľudí, ktorý to zadara robia tak ste v prdeli a vaša žena, místo aby sa vjenovaua po nocách manželským povinnoscám, šije fiertochy a ešče í za to vynadajú, ked nejsú dobre. A já sa mosím starat o tých dvoch opičákú aj ked na to nemám to oné „genetické vybavení“

    A najhorší. Choreograf, rejža, scénarista, dramaturg, výberca pjesniček, personalista, tlmič rozbrojú, a co já vím jakú ešče funkciu to mám, jáj, výrobca rekvizit a najmladších členú skupiny.

    Väčšina členov FS na nás v Fsk pozerajú z vrchu. Viete, známy súbor nemusí dodržiavať regionálne zvyklosti. Môžu si tancovať pekné čapáše, verbunky, karičky, štrngotať ostrohami, čiže všetko elegantné a efektné. Namiesto v súkenných gaťách kde sa vám v lete pará oné aj z riťú a baby aviril je váš spojenec, nosá jakúsik imitáciu krojových gatí z elastickej látky a príslušenstvo im trčí jak baleťákom a tak majú obtahnuté zadky, že rozmýšlam eslik nejsú pod tým na ostro. Keby im to nekedy rupuo medzi nohama to by byuo. Nemusia sa namáhať s tým že májú mať aj nejaký príbeh. A hlavne vedie ich niekto, kto vie čo robí.

    Trochu som sa rozpísal naširoko, tak poďme teda k tým naším Nositeľom tradícií.
    Máme tri kolá, okresné, krajské a celoslovenské. Každé kolo hodnotí porota zložená z profesionálov z dlhoročnými skúsenosťami. Na seminároch sa zhodnotí co, kdo kde s kým a predpokladá sa že postúpi skupina ktorá spĺňa všetky podmienky na to aby postúpila. Sú nám okrem zásadných chýb vytknuté úplné drobnosti. Zlý účes, špatne daná mašla, pjesnička z iného regiónu, nedaj bože kraja a podobne. Podľa mojich skúseností, okresné kolo je najhoršie a semináre sú najkvalitnejšie. Dostaneme najviac informácií, čo je zle, čo sa dá čo vylepšiť. Na krajskom kole to už nie je také, možno preto že je nás viac a možno preto že treba hodnotiť rôzne kraje, no a na celoslovenskom kole to je úplná katastrófa. Zvlášť tento rok.
    Všetci vieme že sa nekonalo celoslovenské kolo na jar, ako malo, ale až teraz na jeseň a hlavne, nie dva dni, tak ako po iné roky, ale maratón od rána do rána. Moje deti sú otrnulé Samko má dva a Dorotka ešte nemá rok, od narodenia chodia s nami, ale Samko zalomil a na tri hodiny úplne vyčerpaný zaspal, takže prepásol aj vystúpenie, ale čo starenky? To už jaksi organizátorov nezaujímalo.
    Tak isto jedno teplé jedlo za celý deň a noc, nehnevajte sa, to tam nie je nejaký živnostník čo navarí niekoľko kotlov kapustnice? Však vďačne by sme zaplatili a mal by kšeft.
    Čo hodnotím kladne, je atmosféra, medzi folkloristami. V tom som sa nesklamal. Vôbec sme na seba nežiarlili, spoločne sme si zaspievali, niekedy sme ani nevedeli kde máme deti, Dorotku nám pravidelne kradli krásne krojované devy, takže to na čo som sa najviac tešil bolo splnené.

    No musím byť aj dosť kritický a zrejme si pohnevám skúsených folkloristov a starých harcovníkov. Gbelan určite nebol na poprednom mieste medzi skupinami, tá kvalita je skutočne poznať, ale ani sme sa myslím, dúfam nestratili. Teraz to poviem možno laicky a diletantsky.
    Robíme regionálny folklór a máme sa držať autentických zvykov, krojov, hudby a pod. v našej dedine, a okolí.
    Nehnevajte sa ale aby hudba laureáta prišla v oblekoch a špicatých topánkach to je prinajmenšom čudné. Keď chceli robit cigáňov, tak sa mohli po cigánsky obliecť a huby si natrít orechovú šťávú. Porota na seminári síce vytkla jednej z muzikantiek niektorej inej skupine účes, ale laureát bol in. Čo sa týka vystúpenia Raslavičana, bolo parádne. Skutočne excelentné. Ale nechápem čo tam medzi nami robili a prečo s nami vôbec súperia. To je ako keby si to rozdal FC Barcelóna z výberom Gbelských šenkových fotbalistú. A iba taká otázka. Ako to že Teraz Raslavičan a pred tromi rokmi Zamutovčan, mohli celé pásma robiť umelé tanečné choreografie? Ako to že celé pásma potiahnu vytrénovaný špičkový tanečníci všetci majú natrénované rovnaké pohyby. Kedysi na zábavách, opäť sa možno mýlim, netancovali všetci rovnako.A tý „nositelia tradícií“ sedia pri stole? Maximálne čosi zaspievajú a zastrielajú si zo šesťranovým poplašňákom. Vraj to nie je pravda, ale mne sa nepáči že kôli efektu používajú ostrohy. Viem že od 19 storočia to bol doplnok, ale však tam určite jazdecké kone nemali keď tak volky na oranie to áno. Ako to že i keď na východe majú omnoho väčšie možnosti tanečného prejavu, ako my v jednom pásme tancovali a spievali na motívy „V Hodoníne za vojáčka mňa vzali“ a „Pred muzikú verbung chasa stojí“, šak to sa učia aj deti v 5 triede na ZŠ, že to je Moravská ev. Záhorácka pesnička. Ja viem že na Morave sa spieva všetko, už síce troch horší vidzím, ale nie som úplne hluchý aby som nepočul že tie pesničky sú od nás, len rytmicky upravené. Ale určite sa mýlim a niekto fundovaný ma dobre sprdne.
    Nehnevajte sa. Boli ste perfektný, ale nemohli by ste chodiť súperiť zo seberovnými? Lúčnica, Sľuk a pod. Alebo to bude tak, že v roku 2006 Laureát Raslavičan, 2009 Laureát Zamutovčan, 2012 Laureát Raslavičan a 2015 Zase Zamutovčan? Však my všetci vieme že ste perfektný a že na vás nikto z nás nemá.

    Obávam sa že druhý hlavný účel, t.j. to aby sme sa dozvedeli čo máme zlepšovať a kde robíme konkrétne chyby, Nositelia tradícií 2012 určite nesplnili. Seminár bol katastrofálny, jak politikarčení v parlamence a ešče mňa aj Moja od tál vytahua, jak ze šenku aj z dzeckem na rukách. Tá haňba!!! A určiťe nás poto poomlúvali, lebo sme sa nemohli bránit.
    Ale ten hlavný účel, pre ktorý sme sa tam zišli, bol ten, že sme sa opäť stretli a trochu sa pobavili, určite áno.

    Ahojte kamarádzi

    Janek Kohút
    Ministr zachovávaňá kultúrních
    tradícii našich predkú
    Záhoráckej svojpomocní sobjestační republiky

    Join the Forum discussion on this post

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 25,, priemer: 7,44 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia ku "Nositelia tradícií 2012 – očami ministra ZSSR" - príspevky: 17

    1. Marek Višňovský - Zamutovčan  29. októbra 2012 at 12:54

      hop hop pozor! Aj Dfsk Zamutovčan postúpili ,, na vlastné náklady,, len po sčítaní vlastných nákladov(doprava, ubytovanie, strava) mi vyšla čiastka min.1200€,ktorú nemáme, veľmi rád by som sa stretol so všetkými folkloristami na takej akcii, ale za takúto cenu určite nie.To by sme museli mat sponzora-,,folkloristu,,najmenej Mráza, a kedže na celom Slovensku teraz v tomto období žiadneho štedrého sponzora nenájdete, tak sme ostali doma. A vždy hovorím Nositelia tradícii by mala byť prehliadka folklornych skupín a nie súťaž, aby sme sa my folkloristi mohli raz za čas stretnúť,porozpávať pri pivku a pozrieť jednotlivé vystupenia, nie na seba kričať na seminári kto bol lepší a horší.Je pravda že babky z nejakej skupiny nepodajú taký výkon ako tí mladší, ale aj nám by sa lepšie tancovalo vtedy, ak by to bolo pre potešenie iných a nie preto, že musiš vyhrať.Ale keď to robí NOCKA nasilu z poverenia Ministerstva tak to potom všetko dopadne tak ako to dopadne hlavne , že NOCKA ma čiarku v ročnom výkaze Akcia urobená!!! Mali by ste vidieť naše vzťahy s Raslavičanom, vzájomne sa navštevujeme, mali sme spoločne vystúpenie skoro ako jedna rodina,nemáme problém sa hocikedy hocikde stretnúť, ale keď príde súťaž už každý zazerá,už sa zrazu poznáme menej a na seminároch sa pomaly vyťahujú nožíky z kešeni. Preto ešte raz hovorím je na zamyslenie pre kompetentných, či naozaj nie je lepšie urobiť prehliadku v rodinnej atmosfére ako súperiť medzi sebou pre nič.

      Odpovedať
      • jano kohut  29. októbra 2012 at 18:39

        No priatelia, Otvorene povedané, myslel som si že budete na mňa horší.:-)
        Vidím, že predsa len víťazí nadšenie a radosť z folklóru. Znova opakujem, vystúpenie Raslavičanu bolo excelentné. Mám len výhrady voči tomu, čo sa niekde môže a niekde nie. Za posledných 6 rokov som sa zúčastnil šiestich seminárov tejto súťaže. Je pravda že nemôžem študovať dostatočne precízne všetko o etnológii a ľudovom tanci a podobne, musím aj zarábať peniaze a živiť docela slušne veľkú rodinu, čo iste viete, nie je žiadna sranda. Bohužial, na seminári som nemohol ostať práve kvôli naším starším členom, ktorí dúfam nedôjdú po tom maratóne újmy. Mlaďochom sa to rozpráva, ale musí byť aj zodpovednosť. A keď som min. trikrát počul, že sa nič rozoberať nebude, tak som neprotestoval. Bohužiaľ, u nás nie je nikto, kto by mohol fundovane robiť v Gbelane prácu tak ako by mala byť, na nejakej profesionálnej úrovni a bohužiaľ, skutočne nemáme odkiaľ brať špičkových ľudí, ktorí by mohli súperiť s tak dobrými ľudmi ako máte u vás. My chodíme vystupovať keď nám zaplatia autobus a dajú guláš. A určite nezostanem sedieť na zadku, pretože aj napriek všetkému som Gbelana dvakrát dostal na celoslovenské kolo a to z prvej priečky za kraj. Akorát už nechcem hrať sedemnásťročného mládenca, lebo už som na to starý. Napíšem si adekvátnu rolu. Myslím si že Raslavičan a Zamutovčan sú medzi skupinami výnimoční, ale ostatné skupiny boli vedľa seba konkurencieschopné.To znamená že zas až tak zlý nie sme. Trochu ma mrzí ešte jedna vec. Stále sa mi potvrdzuje, že Slovenský folklór končí na Myjave. Ale je ešte, veľmi veľký a veľmi krásny kusisko Slovenska smerom na západ. A osobne si myslím že o nás Záhorákoch toho moc neviete.
        Jano

        Odpovedať
    2. Martin Kontura  30. októbra 2012 at 9:04

      “ Mi Raslavičani po švece chodzime, všadzi dze pridzeme čuda narobime“…Na celoslovenskej súťaži bolo 16 kolektívov…ak odpočítam Raslavičan, ktorý bol Vami detailne okomentovaný a Gbelan, ktorý nehodnotíte p. Kohút, tak nechápem, kde je vo Vašom hodnotení zvýšných 14 kolektívov…a napríklad druhý laureát….nechápem, prečo sa stále po nejakej akcii alebo súťaži, kde ukáže Raslavičan svoju kvalitu, ktorú si buduje tvrdou prácou už 80 rokov pretriasa len to, že tu nepatrí…atď…sme takí istí „profesionáli“ ako VY….takže nezaspať na vavrínoch a makať, makať, makať….držím Vám palce…

      Odpovedať
      • jano kohut  30. októbra 2012 at 12:14

        ale ja som nás ohodnotil. ja som jasne povedal ze vám v kvalite nesiahame ani po clenky. Ale to počítam s tých 16 kolektívov, no dajme tomu jeden. a preto si myslím, ze súbor /lebo pokial si pamatám jednu Kapuru, ktorá bola pri vašom výročí a niekto tam povedal že vy už dávno dosahujete kvality súboru/ vašich kvalít by nemal súťažiť zo skupinami našich kvalit. A ked tak dodržujte pravidlá, tak ako my ostatný. A makme to nás Záhorákov nepoznáte. Snáď na vás niečo nabudúce vymyslím.

        Odpovedať
      • Fsk Dobrona  30. októbra 2012 at 19:56

        Som rada, ze si popri nekonecnom pretriasani Raslavicanu, Gbelanu a neviem este coho, niekto spomenul, ze titul Laureat 2012 ziskala okrem Raslavicanu este jedna folklorna skupina a to FSk Dobrona s Dobrej Nivy, Dakujeme

        Odpovedať
        • jano kohut  31. októbra 2012 at 6:31

          bolo to nadherne, gratulujem

          Odpovedať
    3. Ana  30. októbra 2012 at 10:59

      Som z FSk Javorníček, ktorej vedúcim alebo „dívkou pro všechno“, je môj ocino, od zostavovania programu, písania scenáru, dosadzovania ľudí do postáv, učenia piesní a tancov z jeho vlastných výskumov, šitia krojov a doladzovania všetkých detailov. Všetko to vždy robil a robí úplne zadarmo (resp. ešte priam stratovo) vo svojom „voľnom čase“, ktorého na dedine s gazdovstvom a veľkou chalupou nie je teda veľa, nehovoriac o práci a iných povinnostiach… Napriek tomu, že táto naša amatérska skupina funguje takto „na kolene“, má môj ocino veľký prehľad, prečítal veľa literatúry a má obrovský zmysel pre detaily, či už pri krojoch alebo rekvizitách. Potrpí si, aby na rukávcoch miesto ručnej výšivky nebola len nejaká našitá stuha, potrpí si, aby hrable boli drevené, nie umelé, aby nádoby neboli plastové, chlieb nebol zabalený v igelite, potrpí si, aby mali všetci autentické kroje a rekvizity zodpovedajúce obdobiu, do ktorého dané pásmo spadá (ešte aj detail ako u dievčat o dve stužky menej a bosé nohy, ktoré mi mimochodom spôsobili zimnicu a iné zdravotné problémy:D, lebo sme mali dej situovaný na bačovy, kde sa teda dievky moc neparádili, aj keď očakávali mládencov a naopak „modernejšie“ sako a širák, ktorý si harmonikár doniesol zo sveta ako drotár spolu s heligónkou)… Preto ma troška mrzí, že takéto detaily sa vôbec neriešili a nikto sa k nim nevyjadril. Už som sa naučila, že je ťažko posudzovať, čo je autentické a čo nie, čo je ešte únosná štylizácia a čo už na túto súťaž nepatrí, pretože to je takmer vždy vec názoru, názoru hlavne teda poroty, ktorej ich ťažkú úlohu vôbec nezávidím. No myslím, že „detaily“ typu plastová dóza, antikorová tácka, obleky miesto krojov, si aspoň niekto mohol všimnúť a aspoň okrajovo sa k nim vyjdriť… A ešte mi nedá jedna poznámočka, ktorá aj tak viem, že nič nezmení, lebo to jednoducho nejde, ale často sa stáva, že skupiny, ktoré postúpia na návrh poroty na celoštátnej prehliadke dosiahnu väčší úspech, ako tí, ktorí postúpili z prvého miesta. Stalo sa to myslím aj tu a stalo sa to nedávno aj našim chalanom, ktorí získali ako muzika titul laureát, no napriek tomu si všetko hradili sami. Keďže na dedine je ťažko zohnať nejakých sponzorov, veľakrát, keď sme takto postúpili „z druhého miesta“, sme uvažovali, či vôbec ísť a bolo tomu tak i tentokrát. Teraz sme ešte tých pár „éčiek“ na dopravu a stravu nejako naškrábali, no neviem, či našrábeme aj nabudúce…

      Odpovedať
      • jano kohut  30. októbra 2012 at 14:58

        Sme na tom presne ako vy. viete čo mi dalo práce, aby sa starsie zeny obliekli ako starsie zeny a chlapi ako starsí chlapi. Všetci chceli furt len paradne kroje. A mimo sutaz ich aj tak do toho nedostanem. A mne sa vobec nepáci ako nás stále odstrkuju.Na tradiciu a na to co maju FSK za ulohu vsetci kaslu, lebo amfiky naplnia subori z efektnymi tancami umelo vytvorenymi. A potom tam dojdu Zahoraci, ktory tancuju pomalsie a to je nuda, tak ludia odchadzaju. Preto som sa tak nasral. Je to bohuzial tak Slovensky folklor podla nich konci na Myjave.

        Odpovedať
        • Jaroslav Šivec  1. novembra 2012 at 1:01

          Musím sa pousmiať ako sa tu handrkujete a pritom ste ako žobráci bez urážky veď viac zarabáju tam hen sprosté baby čo si Farmár hľadá ženu či iné blbosti… xiii A vy šírite tradíciu !
          Hanba ministerstvu kultúry , že nemá nenajde peniaze na usporiadanie nie súťaže ale prehliadky tých nositeľov tradícií uctiť si Vás pohostiť urobiť takú prehliadku folkloru z regionov slovenská aby ste to mali aspoň dva dni stretli sa pri pivečku kavičke a tam si výrozprávali čo na srdci čo na duši !!!! Želám Vám všetkým dobrého zdravia aby ste dlhé roky roboli čo Vás bavi folklor!!! Radosť iným a odovzdavali tajomstva mladým aby nezanikly tradícié slovenského folkloru…. Držím Vám všetkým palce či s pozdravom Jaro

          Odpovedať
          • FSk Tota Heľpa  2. novembra 2012 at 1:07

            Ano, suhlasim s vami, je to smiesne:D Sutaz ci prehliadka, takyto ludia co pisu tieto clanky by ohovarali i keby boli peniaze, i keby nebola sutaz, proste potrebuju na seba uputavat pozornost… smutne. Keby tento cas vyuzili na nieco rozumnejsie, napr. to ospevovane uchovavanie tradicii, lepsie by urobili.

            Odpovedať
    4. Matej Sagan  30. októbra 2012 at 19:42

      *** PRÍSPEVOK PORUŠIL KÓDEX DISKUTUJÚCEHO ***

      Odpovedať
    5. Martin Lokša  2. novembra 2012 at 9:58

      Milí moji,
      zaujala ma veľmi spleť názorov, ktoré tu doteraz odzneli, preto som sa ako priamy účastník prehliadky rozhodol tiež pridať svoj pohľad. Som vedúcim jednej dedinskej folklórnej skupiny z banskobystrického kraja, ktorá sa pred takými piatimi rokmi ani len nenazdala, že by sa mohla niekedy ocitnúť na celoštátnej prehliadke. Považovali sme to za veľký úspech, aj keď sme boli v skupine „samoplatcov“.
      Trochu ma mrzí, že mnoho tu uverejnených názorov vyplynulo z emócií, ktoré sú nie vždy dobrým radcom. Chýbala mi trochu na viacerých stranách aj skromnosť a pokora. Mrzí ma aj to, že momentálne nie som schopný zaujať stanovisko k tak rozpitvávanému výkonu FSk Raslavičan, keďže som práve ich súťažné vystúpenie nevidel (ak nerátam niekoľko minút zo skúšky). Je to iste kolektív, ktorý má z čoho vychádzať (na rozdiel od nás), tradičná kultúra Raslavíc je zachovaná v celej svojej bohatosti, vo vedení skupiny sú študovaní odborníci, ktorí ľudovú kultúru obce skúmajú a rozvíjajú. Toto všetko je ich plus. U veľa skupín, kde celá ťarcha organizácie, zodpovednosti za odbornosť a výkon často stojí na jednom človeku – ohromne ťažká vec. Počas rokovania poroty bolo často v sále či vestibule počuť názory: im je ľahko, majú profesionálnu hudbu, tanečníkov zo Šarišanu, ktorí len prezlečú tričká atď. Ja si tak myslím: veď nech majú, podstatné je, čo je vidieť a počuť na javisku. A ako to zhodnotí porota – či to, čo videla a počula, bol výkon nositeľov tradícií, alebo to bola napr. súborová choreografia. To, že pesničky po Slovensku „putovali“ a „zatárali sa kde-kade“ – to je tiež pre Slovensko celkom príznačné, nie? Jednoznačne by som však Raslavičan neporovnával so SĽUK-om ani Lúčnicou, to je, Janko, nie namieste. Tiež nemá zmysel rozvíjať spor medzi autentikou a odbornosťou – akoby si tieto dva fenomény protirečili. Práve naopak. Kto chce na javisku autentiku uvádzať, musí v ešte žijúcich prejavoch vedieť napr. rozoznať, ktoré piesne a tance sa svojimi vlastnosťami zaraďujú k starším či novším vrstvám, v ktorom období a odkiaľ asi prenikli do repertoáru dediny, poprípade ktoré sa doň dostali prostredníctvom médií od polovice 20. st. Nadhľad vyplývajúci z čím širšieho poznania nám jednoznačne treba.
      Ale k samotnému priebehu prehliadky… Veľmi som sa na ňu tešil. Na tú v májovom termíne. Dva dni stráviť s ľuďmi, ktorí sa snažia robiť to isté a ktorých snaha bola ocenená postupom. Prvý deň súťažiť, druhý deň hodnotiť, počúvať, debatovať, učiť sa. V pokoji, s odstupom, aj keď, ako sa poznáme, by sme toho do rána asi veľa nenaspali. Na záver galaprogram. Títo ľudia zo všetkých kútov Slovenska by si to zaslúžili. Spôsob, akým bola týždeň pred začiatkom, keď už mali napr. účastníci od Košíc kúpené lístky na rýchlik (za svoje), prehliadka zrušená? Škoda hovoriť… Verím, že pre viacerých organizátorov a zodpovedných by to bola ťažká téma na debatu. Možno najviac z toho všetkého bolela hlava tých z nich, ktorí za to nemohli. A s tou čiarkou, ktorú si môže po súťaži urobiť NOC-ka? Trochu tvrdé slová, ale vŕtajú mi v hlave. Na seminári odznel názor, že by sme mali byť radi, že sme sa vôbec zišli a prehliadka sa uskutočnila. A že malo byť pôvodne len 8 kolektívov, za každý kraj po jednom laureátovi. „Tak buďte radi!“ Ja si ale myslím, že prehliadka je práve aj o konfrontácii, porovnávaní. Ak účastníci nepochopia kritériá poroty, ako môžu pochopiť verdikt? Iste mi porotcovia prepáčia, ale niektoré ich nami „vynútené“ konkrétne postrehy a spôsob, akým boli podané, nezaváňali láskavým tónom so snahou pomôcť a poučiť a ani zrozumiteľnosťou. Vravím niektoré. Vážim si prístup viacerých, spomeniem aspoň p. Zimu.
      Vznikla tiež otázka, či potrebujeme súťaž, alebo len prehliadku. Ja osobne potrebujem súťaže. Ženú ma dopredu, nútia zaprieť sa a robiť s folklórom aj vtedy, keď nieto času a stráca sa chuť. A sú hnacím motorom aj pre členov skupiny, veď úspech a ocenenie vždy poteší. Za hlavný cieľ ale považujem solídny rozbor výstupov, kvôli nemu som napr. aj ja so svojimi ľuďmi na prehliadku prišiel. Niekoľko ohlasov na nás sme síce počuli, zaujíma ma ale aj hodnotenie ostatných výstupov. Ja viem, čas… Ale to je záležitosť organizácie a cieľa prehliadky. Tých cieľov je viac, ale tento pre nás celkom splnený nebol. Museli sme odísť pred koncom rozboru, nakoľko nás čakala dlhá cesta domov a zdalo sa nám, že sa už o nás viac nedozvieme. Mrzelo ma to, lebo by som sa možno viac dozvedel, čo myslela p. Vargicová tým „hrubým až surovým spevom“ našich žien (či išlo o intonačné problémy, to by ma mrzelo, alebo o živelnosť, drsnosť prejavu). Tiež som nestihol reagovať na postreh p. Klobušickej o tom, že nebolo vhodné, aby sa na hostine vádzaniek objavila žena s nepokrytou hlavou. Možno by som bol stihol spomenúť, že v našich dedinách medzi B. Bystricou a Breznom sa vďaka včasnému prenikaniu mestskej kultúry už pred 100 rokmi sem-tam objavila žena bez šatky (dôkazom sú zachované historické fotografie). A keď to bolo prípustné u fotografa v ateliéri, je pravdepodobné, že to bolo – aspoň na chvíľu – prípustné aj v domácom prostredí v ženskom kolektíve kmotier. A hlavne, že hostina po krštení a vádzke ako možnosť žien „vybesnieť sa“ bez prítomnosti ich mužov bola príležitosťou na inakšie vylomeniny, ako bolo strhnutie šatky z hlavy! A toto mám z etnografických výskumov (aj vlastných) a z odbornej literatúry, no hlavne z archívnych materiálov z regiónu, o ktorých autentickosti nepochybujem. A k tým čepcom musím, p. Klobušická, že u nás sa pred 100 rokmi už čepce, žiaľ, nenosili, ak tak len u najstarších žien. Nezachovali sa ani na fotkách, nie to ešte fyzicky, takže nemáme ani len vzor, podľa ktorého by sme ich ušili. A tak by sme ich veľmi chceli mať! Preto dve odhalené hlavy na hostine (učesané boli, ako patrí, teda u nás…) boli naším zámerom, nepovažujem ho za chybu, ale za detail, ktorý scénografiu troška ozvláštni. Budem rád, ak si prečítam reakciu od Vás!
      Odznela tu tiež, že každý región sa dá zinscenovať pútavo, pre diváka príťažlivo. Zaujímavá pripomienka, veľmi sa mi páči. Ale neplatí to všade. U nás sa napr. nezachovali vlastne žiadne staré štýlové tance, môžeme uvádzať len tie nové, prípadne si domýšľať… a už sa dostaví nevyváženosť súťažného čísla. Pokiaľ je to kritérium, uznávam. Bola nám vytknutá tiež prílišná „divadelnosť“ výstupu a neskoré zaradenie piesní, prípadne divadelné „zbytočnosti“… táto vec zostala nepochopená. A k zloženiu poroty ešte jedna vec – chýbal mi tam človek pracujúci s divadlom (dramaturg, režisér). Veď hraný prejav bol významnou zložkou väčšiny výstupov. V regionálnych a krajských prehliadkach usporadúvaných Stredoslovenským osvetovým strediskom v B. Bystrici sa takýto človek v porote zvykne vyskytnúť, čo veľmi oceňujem.
      Vrátim sa k tomu, čím som začal. Myslím, že k postupu do celoštátneho kola nám pomohlo viac faktorov. Je to aj štúdium prameňov a literatúry, aj znalosti a skúsenosti nadobudnuté kontaktom s odborníkmi (Fero Mucha z Terchovej raz v televízii povedal, že sa vždy kamarátil s rozumnejšími ľuďmi, ako bol on sám…). V neposlednom rade je to aj komplexný záujem o hmotnú aj duchovnú kultúru dediny a regiónu. Celkom na záver by som chcel všetkým zúčastneným popriať veľa úspechov, dobré vzťahy, aby na prehliadkach na seba nezazerali a snažili sa objektívne sa pozerať na vlastnú prácu aj na prácu iných. Božehráň otvárať nožíke, ako to voľaktorý z vás spomenul!!!
      A na záver: vyjadrujem veľké poďakovanie FSk Dobrona z Dobrej Nivy za bohumilý nápad, podľa mňa výbornú výstavbu programu a precítené podanie náročnej témy. Ak by ste sa neboli ocitli v poprednom hodnotení prehliadky, veľmi by ma to bolo mrzelo!
      Celkom na záver prajem našej slovutnej vrchnosti, zodpovednej za kultúru a podporu toho kvalitného a cenného v nej, aby si na podporu tohto podujatia vždy našla financie. Bolo by krásne, keby Nositelia tradícií o 3 roky mohli byť namiesto udychčanej jednodňovej rýchlovky 2-dňovým priateľským stretnutím obohacujúcim všetkých účastníkov. Veď to, čo robíme my na našich dedinách, robíme častokrát na kolene a s minimom peňazí.

      Odpovedať
    6. jano kohut  2. novembra 2012 at 17:25

      Hurááááááááááááá. Dočkal som sa, som po niekoľkých dnoch nervov a pochybností skutočne, no som normálnee štastný. Ľudia zlatý nemám slov, to je presne tá reakcia ktorú som čakal. Martin skutočne ďakujem že si uplne a bez akejkoľvek výhrady povedal inými slovami čo ja a len tak mimochodom minimálne 90% kamarátov folkloristov čo tam boli. Prosím vás, znova opakujem, kritika niesu urážky. Urážky sú keď nekompetentný ľudia píšu nezmysli, lebo si myslia že som chcel urážať. Veľmi pekne prosím, dajme nášmu snaženiu silu hlasov, tak aby nás folkloristov, ktorý nemajú za sebou profesionálnych pracovníkov choreografie, tanca a i muzikantov, ktorý habkajú a snažia sa jednak hrať podľa pravidiel a jednak udržať regionálny folklór nad vodou. Veď koľko nás sklamaných si povedalo že viac už sem neprídem. Možno si niektorí povedia „nech“. ale prosím vás, veď to čisté a krásne zakape, iba preto, že nemáme to čo naši dravší kolegovia.
      Vďaka reakcii Martina Lokšu som opäť získal vieru v to, že budeme pokračovať.
      Jano Kohút.
      Myslím že by som vďačne doniesol osobne tú slivovicu tam odkial Martin je, akotát neviem kde. Ešte raz Ďakujem

      Odpovedať
    7. Beata Pavúková  2. novembra 2012 at 18:47

      Pozdravujem všetkých kamarátov folkloristov. Som hrdou členkou Dobrony, ktorá sa tiež stala laureátom celoslovenskej prehliadky. Naše laureátstvo dáko zaniklo už pri vyhlasovaní výsledkov , myslím že ak mala prehladka takú dobrú úroveń, vyhlásenie výsledkov by malo túto uroveň nasledovať. Chviľu sme boli popletení ako chrbtové koše, najprv že zlaté pásmo a náš Marek , ktorý bol pre diplom, doniesol aj diplom laureát. Čiže chýbal nám taký víťazný výkrik , či výskok, ale vykrikovať a vyskakovať budeme hocikedy.
      Sme nesmierne pyšní na našu hudbu o počte štyroch členov , kde kontabasista Kubo a huslistka Milka majú len 13 rokov, sme pyšní na to, že sme sa popasovali s nesmierne náročnou témou, sme pyšní na našu Anku Noskovičovú, ktorá napísala nesmierne emotívne texty. Ďakujeme za podporu a uznanie, ktorého sa nám dostalo.
      Martina Lokšu menujeme čestným členom Dobrony , za to ako nám fandil a za to ako nám prejavil uznanie. Váš príspevok pán Kohút sme si čítali na pondelkovej skúške , ste nás rozveselili, verim, že naše skupiny sa pri nejakej príležitosti stretnú a my mávame so sebou dobrú rožovku, tak si štrngneme.
      V pondelok nás prijme v obradnej miestnosti v Dobrej Nive náš starosta, tak sa pekne oblečieme a učešeme a vychutnáme si uznanie.
      Želám nám všetkým pevné zdravie a veľa chuti do ďalšej práce, aby sa nám ešte dlho chcelo motať kade tade, my sa napríklad ideme zajtra motať do Šalgotariánu a ideme potešiť našich Slovákov, žijúcich v Maďarsku.
      Všetko dobré Vám….zajtra tam bude hymna Daj Boh šťastia …tak Daj Boh šťastia všetkým…

      Odpovedať
    8. Monika a Stano Balážovci  2. novembra 2012 at 20:20

      P.Lokša, ďakujem za tento komentár. Už som si myslela, že vedúci folkl.skupín na Slovensku sú len frustrovaní a večne sťažujúci sa ľudia plní pocitu nedocenenosti, ktorí útočne a za každú cenu „neodpúšťajú“ úspech toho druhého – lepšieho.
      Čo sa týka Raslavičanu, nestačím sa diviť, koľko konšpiratívnych teórií dokážu ľudia ako napr. p.Kohút a iní vytvoriť a na takomto fóre prezentovať. A takto potom vyzerá, že sme akýmsi zlepencom profesionálnych či poloprofesionálnych interprétov z popredných súborov Slovenska. Vážení, už sa s tým konečne zmierte, že ku kvalite, ktorú sme na súťaži deklarovali sme sa dopracovali jedine poctivou prácou v každej zložke, rokmi výskumov a bádateľskej činnosti v obci, v oblastných, krajských, národných i zahraničných archívoch (Budapešť). To si fakt všetci myslíte, že by sme si dovolili použiť akúkoľvek pieseň bez toho, aby nebola podložená kvalitným prehodnoteným zdrojom či informátorom? Fakt si myslíte, že sme takí idioti, že by sme si „pošariščiľi“ regrútsku pieseň z učebnice ZŠ, len preto, že sa nám tématicky hodí do nášho regrútskeho bloku? Konečne tu zaznela myšlienka o problematike migrácie piesní, melodických, formových či textových variantov. Takýchto príkladov je nespočetne veľa v každom regióne Slovenska a niekedy mi je fakt ľúto, že ľudia, ktorí si hovoria vedúci folklórnych skupín tento fakt nedokážu pochopiť, a čo je horšie, používajú to ako jednu zo zbraní v tomto ich primitívnom boji.
      Druhou zbraňou je oblečenie muziky. No nebuďte smiešni! V Raslaviciach v minulosti nikdy nehrali „bieli muzikanti“. Stále to boli cigáni a povedzte mi, ktorý z nich mohol kedy vlastniť ľudový sviatočný odev? V krojoch boli oblečení len ako členovia folklórnej skupiny Raslavičan, aj to až od 50.rokov. Na základe starých fotografií sme usúdili, že najideálnejšie a tak trochu aj pragmatické riešenie bude použiť klasické tmavé obleky a topánky. Bolo by naozaj super mať originály, ale pôvodné obleky si predsa starí muzikanti zobrali so sebou, pretože v nich boli pochovávaní.
      Naše pásmo nebolo predsa sparacovaním staršieho bloku Fsk Raslavičan, ale zvyku, ktorý sa u nás bezprostredne zachovával. To, že si p.Kohút myslí, že originálna podoba raslavickej Rukovačky nie je hodná scénického spracovania, pretože to nie je tradícia, či zvyk ma vôbec nezaujíma. Tak ako v každom regióne aj v Raslaviciach mala Rukovačka svoje špecifiká a detaily, na ktoré sme sa snažili poukázať. Ako autorka tohto bloku si stojím za každým tancom, slovom i piesňou v tomto bloku a plne zodpovedám za jeho prednesie pred diváka, vrátane poroty. Ak si myslíte, že naše pásmo pozostávalo z umelých choreografií, tak ste na veľkom omyle. Verbunk a raslavická poľka mali v archaickej podobe ustálenú formu, ak sa s týmto ešte niekto nestretol, tak mu to potom môže evokovať štylizáciu. Ale čo potom takýto folklorista robí na celoštátnej súťaži? Prepáčte, že sa opakujem, ale to si fakt myslíte, že sme takí idioti, že by sme na súťaži takéto rangu použili štylizované choreografie?
      Treťou zbraňou sú „hopsáči“, ako p.Kohút plytko a urážlivo označuje kvalitných tanečníkov, ktorí sú už interpretačne a technicky niekde inde a riešia predovšetkým štýlové nuansy pôvodného prejavu lokality Raslavice. Verte mi, nikto, ale naozaj nikto z nich nie je členom žiadneho iného folklórneho súboru a som presvedčená o tom, že by ani nechcel byť. Natoľko sú srdcom Raslavičania. Za hopsáčov by som skôr označila „tanečníkov“, ktorým chýbajú základné rytmické a technické návvyky. A to, že tancovali len mladí, bez staršej generácie? Veď išlo o Rukovačku. Zamyslite sa, ktorá matka vojaka by mala chuť v takýto deň tancovať? A takto by som mohla pokračovať ďalej a ďalej a ďalej a ďalej.
      Dokedy sa chcete oháňať tým, že tu máme silnú tradíciu, 80.ročné teleso, odborníkov, že nepatríme medzi vás…..
      My sme tiež len obyčajný pracujúci ľud v bežných povolaniach (rušňovodič, učitelia 1., 2.stupňa, robotníci, inžinieri, požiarnik, študenti…).Nikdy sme si žiadnych externých choreografov, dramaturgov, hudobných režisérov, scénografov či scenáristov neplatili a neprizývali a môžem povedať, že programov, vystúpení, umiestnení v súťažiach rôzneho charakteru a zamerania, rôznych prezentácií, workshopov, projektov, vydaných audio nosičov bolo požehnane.
      Už dávno sme pochopili, že to chce v prvom rade množstvo práce a driny, fanatického zanietenia, správneho kritického nadhľadu, sebareflexie, no aj tak zo všetkého najdôležitejšie je riadiť sa heslo: „V ŚERCU CE NOŚIM..“

      Odpovedať
      • jano kohut  3. novembra 2012 at 12:36

        Pani Monika.
        To som rád že obhajujete svoje pásmo a ani sa nedivím. Ja by som tiež používal obranné slová a pri mojej vznetlivosti by som sa pokúšal o zosmiešňovanie autora článku. Obávam sa však, že vy čítate iba to čo chcete. P. Lokšovi ste sa poďakovali, mne nadávate, ale veď on kritizoval to isté čo ja. Aspoň vy mali vedúci skupín povedať „svojim“ tanečníkom, nech si neobliekajú tričká iných folklórnych súborov po vystúpeniach na zábave. Nie sme slepí. Prosím prečítajte si znova všetko čo som napísal ja, vy i ostatný. V prvom rade si pozrite to malé číselko vedľa tabuľky „páči sa mi to“ pri mojom článku. Teraz je tam číslo 422. Zanamená iba jedno. Že stálo za to, aby som ten článok uverejnil a budem si stáť za tým čo som povedal. Znova si prečítajte to čo som napísal a zistíte, že som Vašu skupinu iba použil ako príklad. Madame, mne je úplne jasné že ani zďaleka nemáme na to aby sme dosahovali zlaté pásmo nedaj bože vyššie. Vy ma nepoznáte, ale ja som dosť sebakritický. Neustále sa točíte okolo toho „že Raslavičan“. Ale drahá pani ja kritizujem úplne niečo iné. U nás na Záhorí by ste proste okresným kolom neprešli. Naši porotcovia dávali dole body za umelé neautentické tance, za zlé kroje, účesy, zle uviazané šatky, že kto to kedy videl, aby starí chlapi nosili tie isté pestré kroje čo mládenci, dokonca sa kritizovalo pred troma rokmi že mládenci a dievčatá sú v rovnakých krojoch ako uniformy, tento rok bola skupina z Borského Mikuláša riadne skritizovaná, že čerpali z nejakého spevníka piesne od autora, ktorý je síce miestny, ale zrejme nevyhovujúci a že ich pásmo je moc „tanečné“. A to tancovali autentické regionálne tance nie len čardáše. Vôbec si nemôžeme dovoliť použiť pesničky, ktoré niesu od nás. A pritom to vôbec nemáme s kým konzultovať. Pred troma rokmi boli dokonca pripomienky, že sme zaradili do pásma Kúcanskú válanu a to je dedina 5km vzdušnou čiarou. A o tom ja hovorím. Viete pani, ze žiadna zo skupín Nositeľov tradícií mimo vás a Zamutovčana, by nemohla ísť vystupovať do inojazyčnej krajiny? Prečo? Lebo pásma folklórnych skupím nie sú zamerané na dokonale spracované choreografie, v ktorých sa vy vidíte, ale aj na zvykoslovie a tradície, ktorých slovám treba rozumieť. Skutočne, veľmi zle ste i s p. Balážom pochopili, o čom hovorím. Nehnevajte sa, na stránke Raslavičanu máte super fotku ako tá cigánska kapela vyzerala. http://www.raslavican.sk/. Keby prišli oblečení tak, nepoviem ani ň. Chcelo to iba preliezť pár pôjdov vo vašej dedine a určite by sa niečo našlo. Ale v moderných oblekoch a moderných poltopánkach…..?
        Prajem Vám aj Vašej skupine veľa zdaru, a úspechov v ďalšej práci.
        Jano Kohút

        Odpovedať
    9. Martin Lokša  3. novembra 2012 at 23:33

      Tento spôsob výmeny názorov síce veľmi oceňujem, pretože kde by sme sa takto momentálne mohli stretnúť – my, čo k problému chceme zaujať vlastný názor. Ale stále sa mi zdá, že k vzájomnému porozumeniu je ešte dosť ďaleko. Možno je to tým, že málo chceme… Akoby sme sa nevedeli rozprávať. Ťažko sa potom riešia problémy…
      Možno stretnúť sa tak pri tej spomínanej slivovici, nie na prehliadke, v krojoch – možno aj v montérkach a spotení po robote, ale s priateľským úmyslom. Hádam to raz vyjde…

      Odpovedať
      • Miro Buzrla  3. apríla 2013 at 23:19

        na toto stretnutie sa hlásim aj ja pán Lokša.

        Odpovedať

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.