PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Cecília
  • Krojované bábiky zo Ždiaru

    Milovníci slovenského ľudového folklóru určite poznajú radosť ,keď sa skupina ľudí oblečie do národného kroja.V obci Ždiar sa síce v kroji chodí už iba príležitostne no je to niečo úchvatne ak vidíte tú krásu nie len pri príležitosti folklórnych slávnosti ale aj na niektoré cirkevné sviatky a prvé svate prijímanie.

    Približne pred 20 rokmi, keď moja najmladšia dcéra  účinkovala v detskom folklórnom súbore ,,Ždiaranček „som dostala myšlienku  obliekať plastové bábiky do ľudového odevu.Neskôr sa to stalo mojím koníčkom ktorý pretrváva dodnes. Kroje sú autentické a každá bábika je originálom. Mám veľkú radosť keď niektorá z mojich bábik reprezentuje  naše ľudové umenie v podobe odevu  aj v zahraničí. Takto už mohli vidieť naše nádherné kroje napr. v Čechách, Amerike, Kanade, Izraeli ,Nemecku ,Švajčiarsku a inde. Niekoľko krát som sa zúčastnila aj rôznych folklórnych podujatí  spojených s ľudovými remeslami  napr. v Lehote pod  Vtáčnikom,  Partizánskom , Košiciach, Margecanoch, vo Vlachove  Dnes keď som už v dôchodku a obliekam bábiky aj do iného nie len ždiarskeho kroja.

    Z histórie ženského kroja

    Typickým znakom odevu  Ždiarčanov bola jeho funkčnosť. Odev  a odevné doplnky boli prispôsobené miestnym podmienkam. Pôvodný materiál základných odevných súčiastok tvorili koža, kožušina, stromová kôra, drevo, borievkové korienky, plátno a súkno. Tradičným materiálom bolo  ľanové plátno, neskôr zaujali dôležité miesto aj hodvábne látky, brokáty a tibet. Ženský odev sa tak stal farebnejším. Kože  a kožušiny boli dôležitou surovinou potrebnou na odev, varianty kožuchov , kožúškov a serdokov sa zachovali do dnes, sú vyšívané jemnými výšivkami, ozdobované  farebnými kožkami.

    V druhej polovici 19 stor. prenikla móda doplňovať a ozdobovať ženský odev z jemných tylových tkanív, ktoré sa obliekali len na slávnostné príležitosti a obrady. Už predtým ženy a dievčatá nosili k sviatočnému odevu do tvaru štvorca zhotovené obrusy z ľanovej nite – rajntuh (polka, plachtička, obrus ) ,ako ochranu pred nepriaznivým počasím. K jemným tkaninám v ženskom odeve patrili tzv. rombky, ktoré sa tkali na krosnách z jemnej ľanovej nite. Textil bol  jemný ako tyl s vyšívanými alebo vtkanými vzormi. Neskôr sa nosili sukne a zástery z jemných, bielych látok  pod názvom  štikeraj. Aby bol ľudový odev, ,parádnejší “používali ozdobné doplnky, používali látky kupované namiesto doma vyrábaných.

    V Ždiari pracovný odev zanikol v súčasnosti existuje  sviatočný a obradný odev ženský a mužský u detí  len sviatočný. Pôvodná  ženská košeľa  bola okolo otvoru na hrdle nazberaná  do goliera  s obšívkou ktorá  sa tkala ripsovou technikou z čierno-červených nití, takisto boli ozdobené manžety na rukávoch. Okolo manžety boli prišité čipky, krepinky. Pôvodné košele sa nosili s pestrofarebným tkaným pásom. Terajšie našívané tkané pásy ripsov (kostky ), sú novšieho typu. Ženské košele sú krátke (siahajú nad lakte a sú zakončené čipkou ) a dlhé. Na košeľu sa oblieka spodná sukňa (fartuch ).a potom vrchné  fartuchy. Sviatočná vrchná sukňa je ušitá z kašmíru. Vystriedala pôvodnú červenú sukňu z anglického súkna(angľija) Na prvé sviatočné dni si dievčatá a vydaté ženy obliekali (obliekajú) biele sukne a zástery zo šifónu, ktoré mali okraje ozdobené čipkami. Museli byť tuho naškrobené, aby nositeľky boli široké. Na sukne sa opasávali rozličné varianty zástery. Na pracovné dni tzv. zopasky z čierneho listra, z kartúnu, glotu..Čierna zástera je zdobená po obvode niekoľkými paralelne idúcimi pásmi pestrofarebných  krepiniek, kombinovaných s lesklými flitrami. Archaické zopasky mali po obvode  zúbkovaný pás zhotovený zo zúbkov z pestrých látok. Súčasťou odevu je živôtik (kabotek). Volali  ich lajbliky. Na nedele a sviatky sa nosili šité z (červeného, modrého, zeleného) súkna, ozdobené širokými zlatými stuhami. Neskoršie sa šili z brokátu zvaného zlotoglov, kašmíru. Široké pásy flitrov sú znakom ,,parádivosti“. Sú to kabotky s gadžurami. Vydaté ženy nosili čepce. Nosia ich už len k sviatočnému odevu. Čepce sa zhotovujú z kašmíru, brokátu, zlatohlavu, ozdobujú sa flitrami. Na čepiec sa uvazujú okrovek  (pestrý pásik, vyrobený osobitnou technikou ) a tylové ručníky, zvané gasovky,s vyšívanými vzormi. Na pracovné dni nosia ručníky (hustecky ) z kartúnu, zo štófu,  tesilu, ap.

    . V súčasnom období sa na zhotovenie svadobného obradového odevu uprednostňujú ,,kúpne“ látky .Ozdoba mladuchy pozostáva z venca z umelých kvetov flitrov, pestrofarebných stúh, ktoré sú v páse stiahnuté opasovkou – Asi 10 cm široký  zdobený pás. Záclonový obrúsok (rajntuh ) zahaľuje postavu mladuchy od pliec  po pás. Na nohy si v súčasnosti obúvajú dobové topánky, ktoré vystriedali krpce a kapce.

    Použitá literatúra ,,Dejiny Ždiaru“

    Pitoňáková Anna

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 4,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.