PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • Život Slovákov v Amerike II.

    Začiatky prvých Slovenských osád v Pittshburgu / PA/ a iných mestách sa dajú datovať približne do roku 1873.

    V roku 1874 vznikla jedna z najväčsích kolónií v meste Cleveland /OH/. Kde Ján Roskoš rodák z Hencoviec  nad Topľou si otvoril obchod zo železom a handrami. Ďalším známim  v tomto meste bol Ján Lehelt, ktorý pracoval v továrni na pušný prach. V roku 1875 prišiel do Ameriky Jozef Wolf, ktorý už ako americký občan v roku 1882 v tomto meste postavil obchod a ubytovňu pre Slovákov ktorý tam pracovali. V tom čase tam už žil Janko Slovenský a Július Wolf, vyučení učitelia, ktorí museli prijať prácu v železiarňach. Obaja boli neskôr zakladateľmi prvých slovenských novín v Amerike. Život v Amerike bol a je stále pre prisťahovalcov ťažkou skúškou. Po neľahkých udalostiach doma v Európe, ťažkej a nepríjemnej plavbe po mori, po stresujúcich podmienkach na imigračnom úrade sa dostali do ďalšej neľahkej situácie.

    V prvom rade  sa bolo treba niekam usadiť, a čím skôr si nájsť prácu. Začať sporiť. Práca v niektorých profesiách bola oveľa ťažšia ako doma, no pláca sa ani z ďaleka nedala porovnať a tak to zostalo aj dodnes. Baníci a pracovníci v železiarňach tu zarábali až  S 1.50 – 2.00 na deň. Doma pri tom zarobili len 15 –  30  centov za deň. Zatiaľ čo muži pracovali v baniach a továrňach, ženy sa starali o domácnosť alebo ubytovne, prípadne tiež pracovali. Ubytovanie v tom čase stálo od 50 centov po 2 doláre. V tom čase nebolo nič nezvyčajné, že v textilných fabrikách alebo v koksárni pracovali aj deti od 9 –  12 rokov.  Deti zarábali priemerne 50 – 90 centov na deň.

    Druhá generácia prisťahovalcov to mala o niečo jednoduchšie. Mladí chlapci pracovali od malička v bani a získali tak pracovnú skúsenosť a zručnosť, ktorá sa odzrkadlila aj na pláci. Ďalšie a následujúce generácie sa vďaka posunu spoločnosti v sociálnej oblasti mali znova očosi lepšie.

    Z mnohých sa stali učitelia, podnikatelia, vlastníci obchodov či bánk.  Život Slovákov prvej generácie prebiehal približne rovnako ako v starej vlasti. Zmenilo sa len prostredie a niektoré zvyky. Väčšinou dávali prednosť životu pospolu v mestiečkách, v slovenských štvrtiach, kde jeden poznal druhého. Ani pri životných udalostiach ako boli krsty, sobáše či pohreby neboli rozdiely ako vo vlasti, až ďalšia generácia sa postupne amerikanizovala. Sobáše sa zväčša diali len v komunite, Slovák s bral Slovenku, prípadne niektorú zo slovanských národností.

    Keď si chlapec chcel vziať za ženu dievča, tak musel samozrejme nadviazať známosť. Týmto bolo mesto Passaic /NJ/ preslávené. V tomto meste pracovalo v textilných fabrikách mnoho Sloveniek. Obyčajne si zobral chlapec posledné dni v týždni voľno v práci a odcestoval tam hľadať ženu. Čakal pred bránou podniku na tú svoju pravú. Ak súhlasila zo sobášom hneď v nedeľu bol sobáš. Kto mal v Passaicu známych tak tí mu vybrali nevestu, vymenili si medzi sebou fotografie či listy a predstúpili pred oltár. Kuriozitou bolo to že len mizivé percento z týchto svadieb sa končilo rozchodom. Čo sa týka zdravotného stavu krajanov, prvá i druhá generácia mala najčastejšie problémy s tuberkulózou. Ľudia pracovali v neľudských podmienkach zo slabou hygienou, v uzavretých priestoroch v továrňach a baniach. Druhou skazou pre našich bol alkohol. Ten bol medzi Slovákmi častým hosťom. Bola to pliaga ktorá stála nejedného chlapa život. V prvých rokoch sa všetok voľný čas trávil v komunite pri svojich. Centrom toho všetkého bola fara alebo krčma. Až nasledujúce generácie sa amerikanizovali. Našťastie aj dnešná generácia Slovákov v Amerike si zachovala niektoré staré zvyklosti.

    Slávenie Veľkej Noci či Vianoc sa len v malých detailoch líšia od tých s pred sto rokov.

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 2,, priemer: 9,50 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia ku "Život Slovákov v Amerike II." - príspevky: 5

    1. Turcan-Martincan  1. septembra 2012 at 0:39

      V cudzine je vzdy pre cudzinca zo zaciatku zivot tazky.Tiez niekto ma hned stastie ze dostal cez znameho starousadlika robotu.Niekto zasa nema hned stastie najst si zamestnanie.V sucastnej dobe tu v USA je velka nezamestnanost.Rok 2008 bol zaciatok celosvetovej hospodarskej krizy v kapitalistickom svete.Jedine co prosperovala a prosperuje je komunisticka Cina. Kapitalizmus je skorumpovani a preto krachuje.Peniaze ako US dollar nema hodnotu.Americka federalna pokladnica je prazdna a dollare sa len bez hodnoty tlacia.

      Odpovedať
    2. Turcan-Martincan  1. septembra 2012 at 3:18

      Ja som priletel tu do USA v roku 1969.Tu do USa ma pritiahla Americka propaganda,lebo doma som posluchal hlas Ameriky a Slobodnu Europu.Tiez bol som mlady a chcel som skusit skutocny zivot v cudzine.Ako si pamatam ked som priletel do New Yorku na Kennedy letiste vecer vychodoamerickeho casu.Na letisti nas chlapi z katolickej charity a boli to Ukrajinci a vdaka ze sme sa ucily v skole rusky jazyk tak sme si rozumeli.Na letisti som pocul hovorit ludi co tam pracovali roznumy cudzimy jazykmi.Cernoch co robil pri batozine mi povedal lamanov slovanskov recov ze amerika je Babylon a potom sa smial ha,haha.Za par som mu dal za pravdu lebo ludia su tu pristahovany z celeho sveta.Z letista nas zaviezly ako emigrantov Slovakov a Cechov do hotela manom Wolkot, ktory bol na Manhatane v strede New Yorku.Na druhy nden rano som bol hladny,ale v tom hoteli nevedel som sa orientovat ,lebo som nerozumel anglicky.Nahodov mi niekto ukazal kde je vytah a tiez ta osoba nastupila do vytahu a tak ta osoba chlap vystupil uplne dole na priemi a tam bola restauracia.Ja som nevedel ani slovo anglicky a tak som ukazoval chlapovi co bol za pultom co chcem na tanier.Lenze v tej bufetovek restauracii mi vsetko smrdelo a a jedlo co som jedol malo divnu chut.Co som jedol prazenicu a toaster anglicky chlieb ,smazenu slaninu.Ked som vysiel do ulic tak vzduch bol velmi vlhky a preto sa mi tazko dychalo.Na chodnikoch sedeli zobraci a pitali daj mi svrtku cize 25 centov.Po uliciach a chodnikoch bolo mnoho smeti a ked zafukal vietor tak lietali spinave papiere a noviny.Za tyzden mi charita nasla robotu v meste Passaic a to je stat New Jersey.Z New Yorku nas zaviezol majitel dielne a unho robily sami Poliaci a Ukrajinci ktory prisly do Ameriky po druhej svetovej vojne.Majitel dielne nas priviezol do jedneho domu v Passaic.V tom dome byval Ukrajinec z jeho manzelkov Polkov.Tento Ukrajinec pracoval u tohto majitela diele.Na druhy den sme isly do tejto dielne tovarnichy peso.Ja si pamatam v ten den bolo velmi horuco a velmi vlhko.Po ceste sme bludily a nemohli sme najst tu dielnu.Konecne na obed sme nasly tu dielnu.Ukrajinec nas povodil podielny-tovarnicke.Robotnici boli Stary pristahovalci poliaci a Ukrajinci a znovych tam pracovali robotnici z Juhoslavie a tiez zo par Cechov skratka tam pracovali pri lysoch a dalsich strojoch sami Slovania.Nam sa tam nepacilo a tak tu robotu sme odmietli.Potom mam povedali ze sa musime vratit na spat na Charitu do New Yorku.Tam nam ponukli robotu na Long Inland v meste Inwood robit country clube kde sa hra golf.Clenovia tohto klubu boli bohaty ludia,lenze mi sme ich dobre nevideli ,lebo sme umuvali taniere a hrnce v kuchyni.Kuchari boli Nemci a ti na nas niekedy kricali robte rychlo.Ja som pracoval v tom klube v kuchyni od rana 6 hodine do pol noci.Tam som sa citil ako otrok.V mene demokracie a slobody aj dnes je tu otroctvo.

      Odpovedať
      • jaro  2. septembra 2012 at 4:20

        pekne si to popisal …ako bolo neskor..po 40 rokoc banujes alebo nie ze si do Statov prisiel?

        Odpovedať
    3. Turcan-MARTINCAN  5. septembra 2012 at 2:07

      Kazdy Slovak ktory zije v cudzine ma dobre a zle.Skutocny zivot jednotlivca sa nemoze klamat.Ja som poznal a poznam Slovakov ktory povedia pravdu ako sa maju tu v cudzine.Poznam Slovakov ktory nepovedia ako sa maju a ako sa im zije.Tu je vsade cudzina.Ludia su cudzi,jazyk je cudzi.Jedenie je cudzie.Cudzi ludia inaksie smrdia,lebo ich strave su rozne prichute na korenia.Napriklad Indovia z daleka smrdia a tak isto Mexicania,cernosi a dalsie mnarodnosti a rasi.Skratka co jes tim smrdis pri kakani a prdeni ha,ha,ha.

      Odpovedať
    4. Turcan-Martincan  5. septembra 2012 at 2:36

      Jaro ja ti napisem pravdu.Niekedy banujem a niekedy nie ze tu zijem 40 rokov.Na Slovensku sa mi pacilo ked som prisiel na nastevu v roku 1991-1993.V tedy by som tam najradsej zostal.Postupne rokmi ked som prichdzal na nastevy Slovenska tak som videl ze sa tam vsetko zhorsuje a Ked som bol tohto roku na Slovensku tak to tam vyzera ako v Anglo-Americkej kolonii.Same cudzie napisi po obchodoch,restauraciach.V radii nehraju Slovenske piesne ale vrci cudzia anglika hudba Slovensky mladi spevaci nespievaju v rodnom materinskom jazyku ,ale v cudzom anglickom jazyku.Ako mozu dovolit Slovensky politici ,ktory maju na starost vysielania Slovenskeho radia a televizie a dovolit aby len spievali cudzie piesne v Slovenskom rozhlase a dovolia hrat len cudzie filmi v televizii a v kinach.Preco sa stale vola Slovensky rozhlas ked sa tam nespievaju Slovenske ludove a zabavne piesne.Slovensky rozhlas a Slovenska televizia je len v mene slovenska ,ale v skutocnosti nic tam nehraju a spievaju v slovenskom jazyku.Tu nv USA je to naopak tu nepremietaju cudzie filmi len americke a cela kultura je len v Anglickom jazyku.Ja hovorim ze je tu kulturni rasizmuz,lebo nedovolia v kinach,v televizii a v radiach hrat a spievat cudzie piesne premietat a cudzie filmi.

      Odpovedať

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.