PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Katarína
  • Soľnobanská čipka – cingerľa

    Solivar bola niekedy samostatná obec, ktorá vznikla z troch malých dedín – Šváby, Solivar (Soóvar) a Soľná Baňa. Neskôr sa stali súčasťou Prešova. Chlapi pracovali v bani pri ťažbe a varení soľanky. Kedže baníci nevlastnili pôdu, preto si ženy baníkov privyrábali paličkovaním čipiek. Ich čipky sa stali známe nielen na Slovensku, ale po celom svete. Učiteľ budapeštianskej umeleckej akadémie vo Viedni, Rejto Sándor, sa dokonca pokúsil o vznik čipkárskej školy v Soľnej Bani. Jeho pričinením v roku 1889 škola vznikla, no po 5 rokoch aj zanikla. V Soľnej Bani sa paličkovali rôzne typy čipiek. Boli to čipky čepcové a čipky pánske. Čipkárky sa na jednotlivé čipky špecializovali. Napríklad „Čepčarky“ robili čipky na čepce, ktoré sa nosili ku kroju, robili čepčeky pre batoľatá a ozdobné časti do čepcov pre sedliacke ženy okolitých dedín. Väčšina čipiek zámožných žien z Prešova a okolia bola urobená práve v Soľnej Bani. Šľachta mala záujem skôr o čipky biele, no do dečiek a ozdôb sa dávali okrem bielej aj štyri ďalšie farby a to modrá, červená, zelená a žltá. Na paličkovanie sa používali paličky podomácky vyrobené mužmi zo slivkového, čerešňového a orechového dreva a valec plnený pilinami zmiešanými s pieskom. Podstavec tvorilo sito na múku. Paličkovalo sa na kartónoch, kde boli vzory vypichané, či nakreslené v kontúrach.

    Od 17. storočia sa čipkárstvo v našich krajinách rozšírilo tak, že sa mestské vedenia snažili o zabrzdenie tejto činnosti.  V Kremnici mali dospelé dievčatá zakázané paličkovať, pretože vraj „ľahký jednoduchý zárobok vedie k nezodpovednému životu“

    Podľa legendy šľachtická rodina Soósovcov, ktorá vlastnila soľnú baňu aj budovy, v ktorých sa soľ spracovávala, vydávala dcéru do Talianska. Aby dcéra bola svojou výbavou na úrovni talianskej rodiny, pozvali talianske čipkárky do Soľnej Bane, aby jej výbavu vyrobili. Miestne ženy sa od nich vraj paličkovať naučili a podľa všetkého získané zručnosti aj naďalej rozvíjali. Podľa druhej legendy došlo v bani k nešťastiu a pri zaplavení bane zahynulo mnoho baníkov. V tom čase sem Mária Terézia poslala čipkárky, ktoré mali učiť tunajšie ženy, vdovy, robiť čipky, aby mohli uživiť svoje deti. Možno nie je kúsok pravdy ani v jednej z legiend a možno sú pravdivé obe. Archív v Soľnej Bani bol po skončení druhej svetovej vojny spálený a preto je ťažké sledovať historický vývoj čipky na tomto mieste. Najstaršie čipky sú známe z konca 16. storočia.

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 4,, priemer: 9,50 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.