PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Klaudia
  • V Rumunsku, vďaka FS Rozmarija, voňal Slovenský folklór

    Kam až zavialo vôňu Rozmarie? 

    Členov FS Rozmarija zavialo do Rumunska a mala opäť možnosť aj česť prezentovať spevy a tance zo Slovenska, na II. Ročníku MFF v Rumunskom meste Nasaud – Bistrita. Vedúca súboru  Mgr. Danka Kovaľčíková prijala pozvanie od pána Jozefa Reváka z novozaloženej Federácie Slovenského Folklóru, ktorá ako jedná zastupuje Slovensko v  medzinárodnej organizácii IGF.

    19.5. bol krásny slnečný deň, no nebol jednoduchý. Najprv nás privítali na slávnostiach v Kamenici nad Cirochou, kde sme sa prezentovali tancom pod názvom ,,Jurmačanky“. Posilnení chutným guľášikom sme opustili Kamenicu, naložili kufre v Prešove a poď ho za hranice všedných dní. Ani neviem ako sme míňali nočné Maďarsko. Rumunsko nás privítalo krásnym slnečným ránom. Po výdatných raňajkách sme sa účastnili krojovaného sprievodu v uliciach mestečka Nasaud. Najpočetnejšiu skupinu mladých folkloristov tvorili samozrejme domáci, prevažne z oblasti Moldavie. Naše zlaté Rozmarijčatá oslnili miestnych obyvateľov hneď na prvý pohľad. Svedčili o tom usmiate aj tváre divákov, stojacich pozdĺž celej cesty. Rozprúdili sa tance, spevy, rytmy, celá paleta pestrých farieb a krojov  a pomaly sa ulice mesta začali napĺňať zvedavými divákmi. Neubránila som sa nostalgickému pocitu hrdosti na našu hŕstku slovenských mladých ľudí, zvlášť vtedy, keď sa nad ich hlavami vznášala naša štátna zástava a naviac to bolo presne v čase, keď naši hokejisti bojovali o striebro na Svetovom šampionáte. K radostnej atmosfére prispeli Bulhari svojou hudbou, ktorá je korenená, pre nás exotickými bubnami. Mimochodom, spolu s nimi sme zdieľali aj ubytovanie, teda vídali sme sa pravidelne pri stolovaní. Po našom prvom spoločnom obede sme sa spoločne zabávali na ľudovej veselici a naučili aj pár krokov v bulharskom kole. Našou neoficiálnou hymnou sa stala ľudová pesnička,, Oj, pila ja v ponediľok.“ ( Ale nemyslite si nič zlé)

    Program festivalu v meste Nasaud prebiehal celé popoludnie až do neskorých večerných hodín, bola to zároveň aj spevácka súťaž sólistov vo viacerých vekových skupinách. So zapadajúcim slnkom pribúdalo stále viac a viac divákov. K starším ľuďom pribúdali rodiny s malými deťmi. Tie si dovtedy užívali mnohé sprievodné atrakcie, ale hlavne zmrzlinu a cukrovú vatu. No, pre mňa to bola hlavne pastva pre oči. Tak pestré, elegantné a zároveň vzdušné sú kroje rumunskej Moldavie. Sú prácne na výzdobu – teda husto vyšívané krížikovou alebo hladkovanou výšivkou. Piesne, ktoré sme počúvali, sú možno podobné si navzájom rytmicky, no spevy žien pre nás ľudí zo strednej Európy, znejú priam emotívne až orientálne. U jednej interpretky som postrehla jódlovanie.

    Štvrtok bol naším voľným dňom. Organizátorom nám boli pridelení mladí sprievodcovia Ovidio a Loredana, čenovia miesnej FSk.  Mládež si porozumela hneď veľmi dobre v anglickom jazyku. Bol to pre všetkých skutočný funny day s návštevou lunaparku, kolotočov, bláznili sa v autodróme a navštívili sme aj múzeum ich tradičnej ľudovej kultúry.

    Z celého zájazdu aj festivalu sme si domov doviezli samé dobré pocity a nezabudnuteľné spomienky. Našli sme si nových priateľov v radoch bulharskej  skupiny. Vedno si zaspievali moderné pesničky za doprovodu Maťovej gitary. Lúčenie pri autobuse nebolo smutné, práve naopak. Lúčil sa s nami generálny sekretár IGF pán Rosen Bogdanov z Bulharska, zaželal nám šťastnú cestu. Jedno viem dnes iste, kam prídu tieto naše rozmarijske deti, nechajú tam kus svojho srdiečka, veselosti a slovenského temperamentu. Vedia diváka milo prekvapiť, vtiahnu ho do diania na javisku, prelomia ľady alebo predsudky. Slovom,, daju še radzi vidzic“, ako by to povedal pán Janko Lazorík.

    Keď sme už pri predsudkoch. Reakcie na to, kam to ideme, boli plné predsudkov, ktoré sa nakoniec ukázali ako neopodstatnené. Napriek tomu, že sa Rumunsko nachádzalo v minulosti v ťažšom rozpoložení ako bývalé Československo, dnes napreduje. Globalizácia a obchodné reťazce tam dorazili veľmi rýchlo. Kúpite tam všetko od kozmetiky až po Mercedes. No ich tradičné sladkosti  pre svoje deti som nezohnala. Dostať tam presne to čo u nás. Aj vidiek sa náramne podobá na ten náš. Jednak prírodnou scenériou, zároveň architektúra predčila tú našu, čo do veľkosti. Novostavby pripomínajú skôr hotely. Aj cesty sú oveľa kvalitnejšie ako tie naše.

    Tak pekne ako nás táto balkánska krajina privítala, na počudovanie slovanským zvykom, chlebom a soľou, tak nás aj vyprevádzala. Na cestu nás obdarili, tým čo má každá krajina najvzácnejšie, chlebom.  Ak je rumunské srdce také dobré aký dobrý chlebík vie upiecť, tak sa tam budeme vždy radi vracať.

    FOTO: autor

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 16,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.