PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Alžbeta
  • Slovenské kultúrne centrum Našice zriadené v Chorvátsku

    Zväz Slovákov 2. októbra 2010 na zasadnutí výkonného výboru prijal uznesenie o založení kultúrnej ustanovizne, ktorej súčasný úplný názov je Slovački centar za kulturu Našice – Slovenské kultúrne centrum Našice. Na tomto zakladajúcom zasadnutí bola za dočasnú riaditeľku vymenovaná Branka Baksa, ktorá túto funkciu vykonávala ako dobrovoľníčka. Podpísaním zmluvy o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z rozpočtu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Zväzu Slovákov, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. októbra 2011 boli splnené podmienky na kúpu budovy Slovenského kultúrneho centra Našice, ku ktorej prispeli v rovnakej miere aj vláda Chorvátskej republiky a mesto Našice.
    Podpísaním Dohody o spolufinancovaní Slovenského kultúrneho centra Našice medzi vládou Chorvátskej republiky – Ministerstvom kultúry Chorvátskej republiky a Slovenským kultúrnym centrom Našice 8. júla 2011 bolo zabezpečené financovanie zamestnancov Slovenského kultúrneho centra Našice, a teda jeho aktívne pôsobenie. Slovenské kultúrne centrum Našice začalo svoje reálne pôsobenie 1. novembra 2011, kedy na miesto riaditeľky nastúpila dr. sc. Sandra Kralj (na fotografii nižšie), menovaná do funkcie na dobu jedného roka. Slávnostné otvorenie centra a zahájenie jeho aktívnej činnosti sa v spolupráci so zriaďovateľom Zväzom Slovákov uskutočnilo dňa 20. decembra 2011. Sídlo Slovenského kultúrneho centra Našice je na adrese Braće Radića 68 v Našiciach.
    Gratulujeme Vám k nástupu na post riaditeľky a prosím Vás, aby ste sa čitateľom predstavili.

    Narodila som sa v roku 1972 v Našiciach, kde som nadobudla základné a stredoškolské vzdelanie. Päťročné magisterské štúdium slovenského jazyka a etnológie som ukončila na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, a neskôr aj doktorandské štúdium na Katedre etnológie a etnomuzikológie v Nitre s dizertačnou prácou na tému Vplyv niektorých kultúrno-spoločenských inštitúcií na pretrvanie etnickej identity u národnostnej menšiny Slovákov na príklade slovenskej minority v obciach Jelisavac a Markovac v Chorvátsku.
    Do odchodu na štúdium na Slovensko som sedemnásť rokov pôsobila v SKUS „Fraňo Strapač“ v Markovci Našickom, niekoľko rokov som bola dopisovateľkou a členkou redakcie „Prameň“ a tajomníčkou Matice slovenskej Markovac, taktiež členkou výkonného výboru Zväzu Slovákov.
    Počas štúdia som sa zúčastnila viacerých domácich a zahraničných odborných konferencií (Zvolen 2010, Záhreb 2009, Terchová 2006, Nitra 2005, Bratislava 2002). Spolupracovala som na vedeckom projekte Instituta za migracije i narodnosti v Záhrebe pod názvom Nacionalne manjine u Hrvatskoj i eurointegracijski procesi, na vzniku dokumentárneho filmu Slováci v Chorvátsku, ako aj v projekte publikovania tvorby ľudového rozprávača Ota Holjenčina. Som členkou Národopisnej spoločnosti Slovenska. Počas štúdia som začala tlmočiť a prekladať a v tomto roku som bola vymenovaná za súdnu tlmočníčku pre slovenský jazyk. V posledných rokoch na objednávku pripravujem prednášky a edukačné dielne z oblasti aplikovanej etnológie.

    —————————-

    Povedzte nám, čo Vás priviedlo k rozhodnutiu študovať na Slovensku, s akými problémami ste sa stretávali počas štúdia? Na čo by ste radi zabudli a na čo s radosťou spomínate?

    Moje stanovisko k významným životným udalostiam je, že si ich nevyberáme. Určité príležitosti sa naskytnú a jednotlivec ich buď využije alebo nie. Mňa životné udalosti nasmerovali na Slovensko a túto šancu som prijala. Emil Horák a Gabriela Virsiková sú ľudia, ktorí mali vplyv na moje rozhodnutie študovať na Slovensku, aj keď si toho neboli, a dodnes nie sú, vedomí. S pánom Emilom Horákom som sa zoznámila počas jeho pôsobenia na záhrebskej univerzite. V tom čase bolo málo dopisovateľov pre „Prameň“ a pán Horák ma povzbudzoval, aby som písala aj v chorvátskom jazyku a sám sa ponúkol, že moje príspevky bude prekladať. Potom som absolvovala kurzy slovenského jazyka, z dôvodu zlepšenia znalosti slovenčiny a najmä kvôli nadobudnutiu základov pravopisu, aby som mohla príspevky písať v slovenčine. Druhou osobou bola Gabriela Virsiková, učiteľka slovenského jazyka, ktorá bola vedúcou skupiny, do ktorej som patrila počas absolvovania Letnej školy slovenského jazyka na Ústave pre jazykovú a odbornú prípravu v Bratislave. To boli osoby, ktoré vo mne svojím prístupom povzbudili myšlienku odisť študovať na Slovensko. Samozrejme, že možnosť stať sa štipendistom Ministerstva školstva SR bola základom, ktorá umožnila vôbec sa začať pohrávať s myšlienkou študovať v zahraničí, lebo financovanie takéhoto štúdia bolo pre moju rodinu príliš náročné.

    Počas štúdia som sa stretávala s bežnými problémami zahraničných študentov, ktorými sú najmä byrokratické záležitosti súvisiace s vybavovaním dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Problémom bolo aj overovanie rôznych dokladov notárskou pečiatkou a prekladanie dokladov súdnym tlmočníkom, a to z dvoch dôvodov. Prvým bol ten, že sme si najskôr museli nájsť informáciu o tlmočníkovi do chorvátskeho jazyka, a druhým dôvod boli vysoké poplatky za tieto služby. Keď nad tým takto spätne uvažujem, uvedomujem si, že to vlastne neboli problémy v pravom slova zmysle, ale v tom čase pre mňa problém predstavovali.

    Zo študentských čias si neviem spomenúť na veci, na ktoré by som rada zabudla. Asi sa mi podarilo na tie chvíle naozaj zabudnúť. Alebo som si z nich zobrala ponaučenie a už ich z tohto dôvodu nepovažujem za zlé.

    Odchod na Slovensko silne ovplyvnil život nielen mne, ale aj mojej rodine. Aj keď som mala obdobia, kedy som pochybovala o správnosti rozhodnutia odísť na Slovensko, dnes som si istá, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí. Okrem vzdelania mi pobyt na Slovensku dal životnú skúsenosť a priateľstvá a známosti, to najvzácnejšie, čo človek v živote má. Najviac si cením otvorený a priateľský prístup pedagógov k študentom, ochotu pomáhať a byť k dispozícii.

    Aký význam bude mať pre slovenskú komunitu v Chorvátsku táto ustanovizeň?

    Ako odpoveď na túto otázku mi prichádzajú na um slová vyslovené pri príležitosti slávnostného začiatku pôsobenia Centra, kedy pani Zdenka Čuhnilova, bývalá poslankyňa pre českú a slovenskú menšinu v chorvátskom sneme, povedala, že Slovenské kultúrne centrum má byť priestor života a pôsobenia všetkých Slovákov, kde sa bude pestovať slovenský jazyk a písmo, kde slovenská kultúra bude zvečnená vo forme folklóru a takto zostane večne živá. Slovenské kultúrne centrum má byť priestor, kde slovenská tradícia, slovenská identita budú zakomponované do expozícií a hodnôt muzeálneho významu, ale prístupné všetkým záujemcom, ktorí si vážia slovenskú kultúru. Táto inštitúcia má byť chrámom slovenskej kultúry, jazyka a tradície na území Chorvátska a širšieho územia.
    Už názov ustanovizne naznačuje, že je to inštitúcia, v ktorej by sa mala zoskupovať slovenská komunita žijúca v Chorvátsku, pričom mám na mysli jednak fyzickú prítomnosť v priestoroch Slovenského centra, ale aj prácu, ktorú slovenská spoločnosť vykonáva. O konkrétne plány viazané na zriadenie budovy sa s čitateľmi podelím až po vypracovaní potrebným podkladov, podľa ktorých sa z návrhov stanú oficiálne plány.

    Aká je Vaša vízia fungovania Slovenského kultúrneho centra Našice, najmä keď vieme, že sa Chorvátsko nachádza pred vstupom do Európskej únie?
    Víziou Slovenského kultúrneho centra Našice je byť profesionálnym promotérom tradičnej ľudovej a súčasnej kultúry Slovákov v Chorvátsku, vykonávateľom informačno-dokumentárnej činnosti, spracovávať a dokumentovať materiály z rôznych oblastí života slovenskej menšiny v Chorvátsku. V rámci rozvoja výskumnej činnosti má Slovenské kultúrne centrum Našice v spolupráci so Zväzom Slovákov a Maticami slovenskými v pláne sledovať kultúrnu infraštruktúru s cieľom projekcie jej rozvoja. Celkovo je pôsobenie Slovenského kultúrneho centra Našice upriamené na uchovanie a zveľaďovanie kultúry slovenskej menšiny a jej prezentáciu nielen na území Chorvátska, ale aj v rámci európskeho spoločenstva.

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 2,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.