PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Elvíra
  • Naše remeslo má … dno

    Aké prídavné meno si dosadíte namiesto bodiek je na vás, čitateľoch.

    K dnešnej náhlej myšlienke ma kopla Múza, po nečakanom telefonáte od kamarátky „z horniakvo“..teda z Čičmán. Jednou vetou povedané, obaja s manželom sú živnostníci, sú manualne zruční snáď aj “ v devätorých remeslách“ a popri tom všetko ešte prevádzkujú malý obchodík s tradičnými i netradičnými ale i gýčikom šmrncnutými výrobkami, ale to v menšom rozsahu („konzumná spoločnosť si aj to pýta, takže náš zákazník – náš pán)..

    V rozhovore sme samozrejme pár viet utrúsili na tému babské pletky ale potom sme prešli na tému vážnejšiu. Vážime si vôbec to čo tu máme a čo a aký potencál je v nás samotných???? Návštevníci prídu do obchodíku a samozrejme radi siahajú po tradičných výrobkoch.Keď príde rad na cenu, nastáva „problém“..V úvodzovkách, pretože podstata toho problému je v okúňaní sa okolo ceny. Tradičný výrobok, pokiaľ i ten remeselník sa k svojej práci postaví naozaj poctivo a profesionálne, je z kvalitného materiálu, kvalitne a s láskou urobený a rovnako aj tak ponúkaný. A čo je dôležité a  v prvom rade?  – že je NÁŠ.V cene poctivého remeselníka isto nie je jeho ješitnosť,  ale všetky náležitosti – kým sa výrobok výrobkom stal  – (materiál, energie, čas + výpalnícke poplatky štátu a až niekde na chvoste vôbec jeho samotného dobre odvedená práca).Kladiem si otázku“ za takúto cenu sú ľudia schopní si kúpiť dajme tomu čiapku „z vlny“, ktorá je vyrábaná z materiálu nazvaného „vlna“ a pritom okolo vlny ani nešiel a na  pomaly rovnakú cenu nášho výrobku frflú ako staré pivá“??? Na mraky  sa valí na to naše malé Slovensko brakový tovar z Číny a zo Západu, kde to už nik nechce, v kontajneroch  a zaplavuje náš trh .Za toto sú ľudia schopní dať niekedy aj viac a myslieť si aké je to lacné. Áno, lacné ale za akú cenu? Na rok, na dva ani to často nie. Po jednom dvoch použitiach, zahadzujú. Mám pocit že sme často poturčenejší – horší od Turka. Dáme kopu peňazí za  cudzí nekvalitný maras a našu tradičnú kvalitu nechávame z nejakej čudnej príčiny často ležať potom úhorom…

    Pomaly sa vkráda ku trónu pani Jar a posiela Zimu odpočívať. Potrebovala som „jarný kabát“….Dnes mi prišiel balík od slovenskej mladej ženy so zlatými rukami. Dala som si ušiť, ale veľmi jemne na nosenie prispôsobenú, detvianskú mužskú kabanicu..Je nádherná, ručne vyšívana. Toto bude môj nový jarný kabátik – s krásnou výšivkou, umne ušitý, kvalitný -vychádzajúci z pokladov našej ľudovej kultúry. Veľmi sa teším, keď si ho už oblečiem, budem pyšná na to že mám tradičný slovenský výrobok a zároveň aj užitočnú textíliu 🙂

    V EU vedieme a máme pravdepodobne prvenstvo  – naše výrobky , naše potraviny sú na trhu len z 20%!!! 80% našu krajinu zaplavuje cudzina. Aby sa podiel našich výrobkov na trhu zvýšil a vytlačil to čo nám sem dováža Západ a Čína – to smetie, s tým  môžeme spraviť niečo len my sami. Že sa začneme  konečne zamýšľať nad skutočnosťou a kupovať menej, ale hlavne kvalitné a naše výrobky…

    Z tohoto štatistickéhu údaju, mi je dosť smutno, nedoprajeme svojím a pcháme vrecká cudzím.

    fotografiu  kabanice som poctivo šlohla Detvianke so zlatými rukami – Monike 🙂

     

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 3,, priemer: 7,33 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.