PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Emília
  • Janka Guzová.

    speváčka ľudových piesní* 04.04.1917 Žakarovce, okr. Gelnica

    † 20.02.1993 New York

    Spev unáša ma do čarovného sveta krásy, kdesi nad oblaky”

    Narodila sa v Žakarovciach, na Spiši v rodine chudobného baníka Andreja Guzu. Bola v poradí štvrtým dieťaťom medzi siedmimi súrodencami.Lásku k hudbe v nej už v rannom veku prebudil jej otec i stará mama z maminej strany, ktorá bola vychýrenou speváčkou. Okrem spevu sa Janka venovala recitácii a účinkovaniu v ochotníckom divadle. V rokoch 1937 – 1941 absolvovala učiteľské ústavy v Levoči a Spišskej Novej Vsi. Po štúdiu sa venovala učiteľskému povolaniu na umeleckých školách v Kluknave, Drienove, Krásnej nad Hornádom a v Košiciach. Už v tomto období začala so zbieraním piesní typických pre tú-ktorú lokalitu. Tejto aktivite sa venovala aj neskôr, ako pracovníčka rozhlasu a zozbierala tak viac ako 900 ľudových piesní charakteristické pre kultúru Spiša, Šariša a Zemplína. Mnohé z nich dokonca sama naspievala a s Pavlom Tonkovičom a Jankom Matuškom ich asi 150 vydala v spevníkoch Spevy nášho ľudu a Janka Guzová spieva.

    Prvé verejné vystúpenie tejto speváčky sa datuje januárom 1942, kedy zaspievala na živo pre vysielanie prešovského rozhlasu. Boli to piesne zo Žakaroviec a Kluknavi a svojím hlasom i temperamentom pri ich interpretácii zaujala široké publikum. Od tohto momentu do roku 1948 pokračovala vo svojich živých vystúpeniach, a to nie len s prešovským ale aj s košickým rozhlasom, kde sa podieľala na viacerých hudobno-slovných reláciách.V roku 1949 dostala od šéfa oddelenia ľudovej hudby v bratislavskom rozhlase Janka Matušku ponuku pracovať ako programová referentka pri tvorbe programu Spevom k srdcu, stala sa tak redaktorkou a speváčkou zároveň. V tomto období spolupracovala s mnohými orchestrami a skupinami ľudovej hudby: Maxiho Tatára, Jána Orgována, Bélu Piťa, Štefana Bugu, Ladislava Čikóša, Eugena Farkaša, Dezidera Cibuľku tiež so súborom Cimbal pod vedením Juraja Móžiho, s orchestrom Ľudovej umeleckej tvorivosti bratislavského rozhlasu aj sBratislavským rozhlasovým orchestrom ľudových nástrojov.
    Z mnohých úspešných vystúpení treba spomenúť rok 1949. Okrem toho, že pre vydavateľstvo Supraphon nahrala asi sedemdesiat piesní, ktoré vyšli na štandardných platniach, absolvovala v tomto roku nezabudnuteľné vystúpenie na cyrilometodských oslavách na hrade Devín, keď ju doprevádzal šesťdesiatčlenný orchester Cimbal. Vtedy sa naplno vyznala zo svojej vášne pre spev:
    “Spev je moja láska. Koľkokrát mi dušu otriasa, hreje i rozochvieva celú citovú škálu, zapaľuje srdce, vlieva žiaru do očí a vyvoláva slzy vzrušenia. Neraz mám pocit, že ma celú spaľuje, unáša do čarovného sveta krásy, kdesi nad oblaky. V tej chvíli som ozaj šťastná.“
    V 50. rokoch mala Janka Guzová zakázané verejne vystupovať, rozhlas nemohol vysielať jej piesne a 150 piesní v jej podaní bolo zmazaných. Zákaz trval do roku 1962, kedy začala opäť účinkovať a počas nasledujúcich siedmich rokov odspievala 1600 koncertov.
    V roku 1969 emigrovala do USA, kde strávila posledných 24 rokov svojho života a získala americké občianstvo. O svojom odchode napísala: “Odišli sme 16. apríla 1969, netušiac, kde skloníme hlavu, z čoho budeme žiť. Odišli sme do slobodného sveta – z túžby po živote. Z túžby – žiť v pokoji”.(http://www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2003/12/1226st.htm)
    Ani v zahraničí neprestala spievať, aj keď začiatky neboli ľahké. Prvé vystúpenie v New Yorku mala až po šiestich rokoch. Vystupovala pred svojimi krajanmi v Kanade, kde zožala úspech a Kanadská Slovenská liga jej v roku 1986 udelila v Toronte Cenu slovenského srdca – s podtitulom: Za úsmevy a lásku, ktoré rozdávala po dlhé roky.
    Posledné roky života prežila Janka Guzová na invalidnom vozíku, prekonala päť operácií, umrela 20. februára 1993 v New Yorku. Pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.
    V roku 1997 vyšla kniha vlastných spomienok tejto nezabudnuteľnej interpretky ľudových piesní. Knihu Piesňou otvárala srdcia napísala v čase emigrácie na žiadosť dcéry a manžela.
    Z jej bohatého repertoáru pripomeňme východoslovenské piesne A ja taká dzivočka, A okolo Levoči, A ja taka čarna, Milá moja pušc mne dnuka, Zasiala som bobovníka, Žakarovský valal, Šalena ja bula, Ej, na tarky, na tarky…, ktoré svojou nezameniteľnou interpretáciou prinášala širokému publiku.
    Na počesť tejto výnimočnej speváčky sa na Slovensku koná súťaž mladých interpretov ľudovej piesne O cenu Janky Guzovej a v jej rodných Žakarovciach folklórny festival Dni Janky Guzovej.
    Ocenenia:
    1986 Cena slovenského srdca, Za úsmevy a lásku, ktoré rozdávala po dlhé roky, udelená Kanadskou Slovenskou Ligou

    Zdroj: Osobnosti.sk

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 4,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.