PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Alžbeta
  • Fašiangy.

    Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožušok zima mu bude… Fašiangy patria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari a sú najveselšími zvykmi počas roka. Obdobie fašiangov je časovo vymedzené odo dňa Troch kráľov po začiatok cirkevného pôstu (Veľkého pôstu) a to po Popolcovú stredu (nazývanú tiež Krivá alebo Škaredá streda). Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý trvá až do Veľkonočnej nedele. Je to čas pokánia a prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka – Veľkú noc. Dodnes si staršia generácia uchováva v pamäti, že vo Veľkom pôste sa nekonali tanečné zábavy, ani svadobné hostiny či iné podujatia, ako znamenie vážnosti týchto sviatkov,  pripomínajúcich utrpenie a smrť Ježiša Krista. A keďže Veľká noc je pohyblivým sviatkom, každý rok ju máme v inom termíne. Podľa toho, na aký dátum pripadne, sa hovorí o dlhých a krátkych fašiangoch. Dátum Popolcovej stredy závisí totiž od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý, podobne ako aj termíny ďalších na ňu nadväzujúcich sviatkov, napríklad sviatku zoslania Ducha Svätého. Určenie ich dátumu závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu Mesiaca. Preto je Veľká noc niekedy už koncom marca, inokedy začiatkom apríla a v niektorých rokoch v polovici alebo až koncom apríla. Pomenovanie fašiangov Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo vo forme masopust, na Slovensku ho ešte v stredoveku vystriedal názov nemeckého pôvodu fašiangy, fašangy, fašengy. Časové ohraničenie bolo určené štyridsaťdňovým pôstom, ktorý sa zaviedol koncom 4. storočia. Pôvodne išlo o lúčenie sa so zimou. Naši predkovia spevom a tancom odprevádzali studené obdobie a tešili sa na príchod teplejších dní. Kedysi nebol čas fašiangov presne určený a oslavy trvali niekoľko týždňov. Fašiangy sa stali dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek. Slovenský pôvod majú obchôdzky či sprievody dospelej mládeže v maskách, druhou zložkou je odzrkadlenie sa karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií. Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu – Popolcová streda.

    Spočiatku boli v regiónoch Slovenska tieto zvyky dosť podobné, aj keď sa vyskytovali isté odlišnosti v slávnostiach, dĺžke ich trvania, spôsobe zábavy, typoch jedál a pod. Ich priebeh však mal popri spoločných črtách rozmanité lokálne odlišnosti. Fašiangové obdobie bolo obdobím svadieb, pričom hlavným motívom boli hospodárske požiadavky, pretože mladá nevesta cez leto dieťa vynosila a pritom riadne pracovala, pred Vianocami dieťa porodila, cez zimu ho vipipľala  a v jari mohla pracovať. Na fašengi viskaj, v posce bruch sciskaj! Hlavným organizátorom fašiangových zábav na dedine bola dospelá mládež. Veselo bolo v domoch, kde sa mládež schádzala na priadky, i v pohostinstvách vyhrávali muzikanti po tri dni do tanca a každý, kto mal záujem, sa tu mohol zabaviť alebo sa aspoň prizerať. Iniciátormi fašiangových zábav v meste boli remeselnícke cechy a ich organizátormi boli tovariši. Tieto zábavy prebiehali väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým bolo poskytnuté krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Keďže sa zábavy konali u majstrov, žiadna z ich dcér nesmela zostať  na ocot. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou. Hojnosť zábavy, svadieb, karnevalov a zakáľačiek dostali priestor práve v období fašiangov. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali rôzne iniciačné obrady (príjmanie mládencov a  dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi). V minulosti totiž boli svadby neodmysliteľnou súčasťou fašiangového obdobia. Najviac sa ich konalo v januári a vo februári. V slovenskom prostredí to bolo podmienené roľníckou kultúrou. V tomto období predsa len ešte nebolo toľko roboty, hoci gazdovia sa už pripravovali na jarné práce. Svadby boli veľmi obľúbené. Trvali oveľa dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale aj širšej komunity – celej dediny. Všetci sa na nej aj podieľali, nielen materiálne, ale pomáhali ju aj pripravovať. Okrem svadieb sa ľudia stretávali na priadkach, páračkách, zábavách. Boli to tiež spoločné podujatia, kde sa dedinská komunita aj  združovala. Susedia si chodili pomáhať, dávali si výslužky. Hoci malo mäso zo zabíjačky vydržať po celý rok, mohli si ho počas fašiangov dožičiť viac. Plesy a bály sa tradujú od stredoveku, kedy sa v mestách konali mestské plesy. Organizovala ich väčšinou šľachta, ale aj cechy mali svoj status, ktorý ich oprávňoval k usporiadaniu zábav v tomto duchu. Na vidieku hovoríme skôr o zábavách, pretože oslavy nemali taký pompézny ráz. Svojské formy prežívania fašiangových dní mali všetky stavy na dedinách i v mestách, ako aj v šľachtických a panovníckych sídlach. Aj u roľníkov bol posledný fašang či fašeng, ako sa tieto dni ľudovo nazývali, zaiste najveselším obdobím roka. Veselili sa starí i mladí a tradičným radovánkam spojeným so štedrým užívaním vína či iných nápojov sa nevyhýbali ani dôstojní otcovia rodín a prísni predstavení obce. Fašiangové zábavy trvali spravidla od nedele do utorka, prípadne do stredy. Počas týchto dní vyhrávali muzikanti v určenej miestnosti od poobedia takmer do rána. Na stoloch nechýbali všakovaké nápoje – pálenka, víno, pivo a obľúbená medovina. V domoch piekli gazdinky mäso, varili bravčovú huspeninu, klobásku i slaninku, vyprážali šišky či fánky. Toto tradičné fašiangové pečivo bolo rovnako bežné v mestách i na dedinách. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa aj, že človek, ktorý sa poriadne nenaje, bude potom hladný po zvyšok roka. Ľudia sa počas fašiangov chovali uvoľnene, parodovali zaužívané správanie sa alebo sa preobliekali. Rôznymi cestami boli tieto slávnosti obohacované o antické prvky, napríklad saturnálií, luperkálií, dionýzií či bakchanálií. Roľníci sa zabávali všakovakými žartmi a tváre mali zakryté maskami, zhotovenými z kôry stromov. Obliekali sa do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam a mali ochrániť pred pôsobením negatívnych síl, zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Zvykli sa jesť koláče poliate medom, keďže Bakchove dary mali byť sladké. Ďalej sa pri fašiangoch stretávame s pojmom „dii parentes“, takzvané dni rodičov. Ich súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, pri ktorých sa nosili masky, znázorňujúce predkov.

    Radovánky sa nevyhli ani šľachtickým dvorom. V kalendári tvorili fašiangy akýsi prechod medzi zimnými a jarnými obyčajmi. Bolo to obdobie zimného pracovného pokoja, ešte dobre zásobené poľnohospodárskymi plodinami, pred pôstom. Hospodárske zameranie zvykov v tomto období sa orientovalo na pestovanie ľanu a konope. V tom čase pokračovali v kúdeľných izbách priadky. Na priadkach sa v niektorých lokalitách, napr. v Zámutove, objavovali rozmanité masky – mládenci a dievčatá preoblečení za cigánky, kominárov, smrtky, žobrákov a iné postavy, ktoré zabávali mladých i starých. Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang sa končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. Okrem preobliekania sa za druhých sa zaužívalo aj zosmiešňovanie samých seba, potom boli typické zoomorfné masky (turoň, koza, medveď). Sú dôkazy aj toho, že masky a sprievody vo vidieckom prostredí sa viac spájali so zimným slnovratom a svadbami, ako s koncom fašiangov. Fašiangové obdobie nebolo iba posledným vybúrením sa pred pôstom. Veselosť a hodovanie malo napomôcť skorému príchodu jari a zaistiť bohatú úrodu. Boli to istým spôsobom predjarné ľudové slávnosti, ktoré mali zaistiť úrodnosť polí a plodnosť ľudského pokolenia i hospodárských zvierat. Rôznymi scénkami a tancami, do ktorých zapájali všetkých prítomných, vytvárali veselú atmosféru. Žartovná ľudová múdrosť hovorila o tom, že keď je dlhý fašiang, vydávajú sa len pekné dievčatá, a keď sú, naopak, krátke, vtedy sa vydajú všetky, aj tie škaredé, pretože mládenci nemajú veľa času preberať a berú dievčatá skraja. Fašengy še kraca, už še nenavraca, stare dzivky laju, že še neodaju… alebo Kratke fašengi – pre šumne dzivki, dluhe fašengi i pre britke dzivki. (Dlhšie trvajú, viac zábav, šancu nájsť si známosť, vydať sa, dostanú aj škaredšie.) Súčasné fašiangy Fašiangy v dnešnom chápaní sú taktiež spájané s obdobím zábav na vidieku, plesov v mestách a početných svadieb. Zároveň sú príležitosťou pre tradičné kultúrno – spoločenské stretnutia a deti v tomto období obľubujú karnevaly. V niektorých vidieckych lokalitách si záver fašiangov dodnes zachováva svoju špecifickú atmosféru. Napríklad aj pochovávanie basy zostáva stále živou a obľúbenou tradíciou, niekde sa vykonávajú i keď už v redukovanej forme, obchôdzky po dedine, s maskami i bez nich. Čo by sme si teda mohli z fašiangových tradícií preniesť do dnešnej doby? Fašiangové obchôdzky mali význam aj v tom, že sa domu prialo dobroprianie. “Dajže Bože, dobrý deň, aby vás nestihla povodeň.” “Bodaj by vám zdravie slúžilo a nie sucho, ale dážď pole rosilo.” “Láska a zmierlivosť, nech je váš stály hosť.” Ak sú už fašiangové sprievody a záverečné oslavy fašiangov v mnohých regiónoch len spomienkou, mohli by sme si aspoň medzi sebou popriať dobro, dobrú úrodu a svornosť nielen v rodinnom kruhu, ale tiež v celej spoločnosti.

    Fašengi, fašengi, fašengovo časi, 

    žedli zme slaňini, žedzme i kolbasi.

     

     

    čerpané z: Ján Koma Dejiny ľudovej kultúry. Imidž

     

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Hlasovalo 1,, priemer: 10,00 z možných 10)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.