PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Elvíra
  • Z HISTÓRIE VIANOC

    Aj keď Vianoce neboli slávené od samých apoštolov, jednako niet pochybností, že sú jedným z najstarších cirkevných sviatkov. Lebo bez Vianoc nie je nijaké kresťanstvo, nijaká Veľká noc, nijaké Turíce, a nijaké sviatky svätých. Vo východnej cirkvi deň 6. januára pokladali za deň narodenia Pána, preto tam až do štvrtého storočia v tento deň slávili Vianoce. Rímska cirkev a s ňou celý Západ slávi ich 25. decembra. Že tento deň je skutočne dňom narodenia Spasiteľa, dokázali skúmania na základe úradných spisov, ktoré v tom čase boli ešte v štátnom archíve, o nariadení cisára Augusta ohľadom popisu ľudu.  Tertullian(160-240) a pápež Július I. (336-352) vo svojich pojednávaniach sa odvolávajú na tieto úradné spisy, v ktorých je reč o narodení Pána. Vo IV. storočí medzi východnou a západnou cirkvou nastala jednota, takže svätý Athanáz, arcibiskup v Alexandrii († 373), mohol vyhlásiť, že celé kresťanstvo všeobecne slávi narodenie Spasiteľa 25. decembra. [protected]K tejto jednote dopomohol hlavne sv. Ján Zlatoústy, carihradský patriarcha. „Sotva minulo desať rokov, – povedal v istej svojej reči v roku 386 v Antiochii, – čo sme sa dozvedeli, že toto je deň narodenia Pána, a už ho slávime ako jeden z najväčších sviatkov.  Vianoce, ako hlavný sviatok, mali veľký vplyv na život ľudí. Počítanie rokov sa začínalo narodením Krista Pána, do dnešných dní sa v tento čas začína nový cirkevný rok. Vo Francúzsku, Holandsku a Švajčiarsku cez celý stredovek až po XVI. storočie 25. decembrom sa začínal nový rok. V Španielsku cez celú oktávu Vianoc nebolo dovolené v divadlách hrať svetské divadelné hry, len tie, ktoré predstavovali narodenie Ježiša Krista. V Taliansku pastieri zostupovali zo svojich salašov na vysokých horách a na križovatkách po mestách vyspevovali ľudové vianočné piesne, za sprievodu gájd a iných hudobných nástrojov. Obyčaj jasličiek a betlehemov obľúbenou a ľudovou urobil až sv. František z Assisy. S pápežovým povolením postavil na poli maštaľku, do nej jasličky s Jezuliatkom a na Štedrý deň po západe slnka pred svojimi rehoľnými druhmi a zhromaždeným ľudom mal dojímavú kázeň o nekonečnej láske narodeného Jezuliatka. V Nemecku bol zvyk jasličiek spojený s vianočným stromčekom. Pôvod vianočných stromčekov sa odvodzuje od udalosti vstupu Spasiteľa do mesta Jeruzalema. Tak, ako tam ľudia stlali na cestu palmové ratolesti, aj prví kresťania zem svojich kostolov vystielali zelenými vetvičkami, aby ešte slávnostnejšie privítali na svet prichádzajúceho Spasiteľa. V Anglicku volili k tomu tŕň Kristovej koruny alebo tzv. bodľavú palmu, v Nemecku vždy zelenú jedľu. Neskôr na znak vianočnej radosti stavali jedličky aj do svojich príbytkov. Aby radosť bola ešte väčšia, stromčeky ozdobovali rôznymi ozdobami a horiacimi sviečkami. Že v kresťanskej symbolike vianočný stromček býva spájaný i so stromom, z ktorého prarodičia v raji jedli, aj s drevom kríža, z ktorého nám vzišlo spasenie, nemusíme ani veľmi prizvukovať.  Aj v Chorvátsku sa rozšírila zelená jedlička. Predtým na Vianoce steny svojich domov ovešali konárikmi jedle. V jednom kúte izby stáli jasličky a podlahu vystlali slamou, na ktorej potom spali, lebo náboženské cítenie slovanského sedliaka nedovoľovalo, aby si v tento deň hovel v mäkkej posteli, kým Spasiteľ mal postlané len na slame. V Škandinávii majú Vianoce za najvrúcnejšie sviatky, aj cez mnohé storočia sa tam zachovali rozličné starobylé zvyky. V mestách i na vidieku žiaria stromčeky, spievajú vianočné piesne, a vo všetkých domoch celú noc nechávajú horieť sviečky, na svitaní ich berú so sebou do chrámu na pastiersku omšu.

    [/protected]Vybrané z veľmi starej knihy Cirkevný rok.

     

     

    Čerpané od:  Zuzana Kičinová

    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Zatiaľ nehlasoval nikto)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.