PORTÁL SLOVENSKÝCH FOLKLORISTOV ¤ FOLKLÓRNA TELEVÍZIA ¤ ZÁBAVA |
  • Alžbeta
  • Ako sa splavovalo drevo po Orave

    Prvá správa o splavovaní dreva na slovenských riekach je v listine od uhorského Panovníka Gejzu 1.z roku 1075 kedy sa už vyberalo mýto od pltí. Ak mali usadlosti, ktorých bolo v 15 storočí na Orave 29, plniť poddanské povinnosti a obchodovať s drevom, soľou a iným tovarom, prepravovať ho bolo možné len po rieke Orave. Z čias Alžbety Coborovej –Thurzovej, okolo r.1625, sa oravskému panstvu odovzdávali plte podľa ralí / z jednej rale tri plte/. Sedliaci pri predaní každej ďalšej plte museli zaplatiť ešte aj 50 denárov za plť, a tá sa dala predať za 1až 6 FL. Toto sa dozvedáme z listín a urbárov oravského panstva. Koncom 19.storočia, podľa Jána Dedinského, bolo v Nižnej asi sto pltníkov, ktorí preberali plte aj od hornooravských pltníkov, lebo najlepšie poznali nástrahy Oravy a Váhu. Keď prišla veľká voda, púšťali sa dolu Oravou až do Komárna , Váče , Pešte, neskôr len do Žiliny na pílu OFA. Vtedy, ak prišla dostatočne veľká voda, šlo po Orave aj viac ako sto pltí za sebou.Vracali sa z pltnice z dolniakov peší . Po dokončení Košicko – Bohumínskej železnice sa 1872 vracali do Kraľovian vlakom a po roku 1900 až do Nižnej, vtedy bola dokončená stavba železnice Kraľovany- Suchá Hora. Keď prišiel vhodný čas na pltníčenie, po Jozefovi, okolo Jána celá nižnianská rodina žila týmto, hoci len sezónnym zamestnaním. Chlapi si pripravovali náradie, zbíjali plte, uväzovali ku brehu. Ženy chystali a odkladali všetko potrebné, aby chlapov pripravili na cestu. Hoci splav pltí bol nebezpečný, predsa dával najistejší a najlepší zárobok. V 19. storočí. okolo r.1820 sa platilo za celú plť aj 150 zlatých. V 20. Storočí okolo r.1921 sa za jeden kubík splavený do Žiliny platilo 22 korún, ale ceny boli aj 8-10 korún. Za splavenie plte bol zárobok 170 aj 350 korún. Plte slúžili aj ako dopravný prostriedok. Pltníkovi sa priplatilo aj za furmanku. Vozilo sa okrem soli , aj rezivo, kôra, šindle, kamenárske výrobky, ústnym podaním podľa Jána Kičina 1927-2003 sa oravský lámaný kameň, z Bieleho Potoka použil na stavbu reťazového mosta v Budapešti. Plavili sa aj osoby, ktoré šli za prácou na dolniaky. Náš oravský človek var ani krok neurobil, aby za to nepoďakoval Pánu Bohu. Každý remeselník mal svojho patróna a mali ho aj pltníci. Najskôr to bol svätý Kliment, potom si vyvolili Jána Nepomuckého pražského kňaza, mučeníka, utopeného vo Vltave . Aj  v  Nižnej  k tomuto Patrónovi, ktorého sochu postavili na bočný oltár, a taktiež je jedným z troch Jánov vo farskej záhrade , sa utiekali hlavne v čase pltníčenia. A dnes je to už iba každoročna tradícia v Nižnej  na Orave, s názvom PLTNÍCKY ĎEŇ. Pľtnícka téma je obľúbenou vo folklórnej skupine Nižná Ves, preto sa k nej v rôzných podobách radi vracajú.


    Zatnite svoju valašku a ohodnoťte tento príspevok:

    1 valaška2 valašky3 valašky4 valašky5 valašiek6 valašiek7 valašiek8 valašiek9 valašiek10 valašiek (Zatiaľ nehlasoval nikto)
    Loading...Loading...

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Prečítajte si tiež ďalšie podobné podobné články z tejto rubriky:

    ~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

    Diskusia k príspevku na Facebooku

    Diskusia k príspevku na stránke

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená.